Divňákovi – Kdo je vlastně normální?

Ahojte "Venované všetkým odlišným bytostiam a aj všetkým tým, ktorí ich napriek tomu, alebo práve preto úprimne milujú." Uprostred noci, keď sa slepou uličkou tiahla hmla a v kalendári svietil dátum piatok 13.,zastavilo pred domom číslo 13 auto,z ktorého vystúpili postavy: Otec Vilko, ktorý bol mužská víla a miloval všetko ružové. Mama Oľga, ktorá bola duch. Starý otec s dlhou bielou bradou. Chlapec Mon, ktorý mal na hlave rožky. Dievča Volfi, ktorá bola vlkolak a najmladší člen rodiny Duška, ktorá bola tiež duch...a spoločnosť im robil Mopík, ktorý bol mop (áno čítate správne mop) Prišli z mesta Hmla, odkiaľ ich vyslala škola Fatamorgána, ktorá je súčasťou experimentu, ktorý uskutočňuje Inštitút pre zvláštne bytosti. Boli vybraní do programu a v škole sa učia,aby boli čo najviac normálni a vedeli existovať v normálnom svete.... Po skončení školy ich vyšlú do rodín,kde môžu žiť medzi normálnymi ľuďmi...ale má to však jeden háčik... Ich svetlo-sivý zoznam nemôže obsahovať 77 tmavo-sivých bodov,inak...si po nich prídu a už sa nebudú môcť vrátiť späť... Na to všetko dohliada vrana, ktorá sa usalašila na streche a dáva pozor, či niekto pri stretnutí z rodinou Grausovcov nevysloví slová ako: divný, podivný,čudesný, bláznivý... Otília, ktorá chodila do štvrtého ročníka a práve jej začali prázdniny videla ako sa nový susedia nasťahovali a veľmi sa potešila, že bude mať nových kamarátov. A tak sa hneď ráno išla zoznámiť s rodinkou a na privítanie im priniesla bábovku... A čo bolo ďalej sa dozviete v príbehu... Tak si poďte spolu so mnou a aj s detičkami prečítať tento krásne napísaný príbeh plný spolupatričnosti a o tom, že aj keď každí z nich inak vyzerá neznamená to, že sa nemôžu stať priateľmi... Na mňa najviac zapôsobil tento citát: "Priatelia sú priateľmi iba vtedy, keď sa človek pri nich nemusí pretvarovať." A...skoro som zabudla v knihe sa nachádzajú aj krásne ilustrácie, ktoré nakreslil @paperkiddy 5*/5*