Román Dážď slivkových kvetov je o láske, o vzťahoch medziľudských aj o vzťahoch k umeniu, o rozdielnosti kultúr, no najmä o úprimnosti. O úprimnom hľadaní pravdy, svojej podstaty. Navonok sa zdá, akoby sa nič dramatické nedialo, na hlavná hrdinka prežíva svoj vnútorný silný príbeh. Opúšťa úspešného čínskeho milenca, atraktívneho čínskeho umelca, pretože ich svety sú nezlučiteľné. Napriek tomu, že ho miluje a váži si ho, nedokáže s ním žiť. Prežíva svoj veľký zápas, bojuje o vlastnú podstatu a úprimnosť. Uvažuje o umení, jeho význame pre tvorcu a pre tých ostatných, pozastaví sa nad drobnými i väčšími odlišnosťami európskeho a čínskeho spôsobu žitia a myslenia. Autorka to robí veľmi jemne a organicky. Väčšina príbehu sa odohráva v Číne. Text plynie ako hudba, má svoju premyslenú melódiu aj štruktúru. Čítanie románu je hudobným pohladením, ktoré nekričí, no naliehavo šepká.