Ako malá nepoznala, čo je materinská láska. Necítila matkine ruky na svojich vlasoch, jej tvár nebola zasypaná bozkami. Pre matku bola len balvanom na krku, ktorý trpela z neopätovanej lásky k mužovi, ktorý ju opustil… Johana bola presvedčená, že o cit, o ktorý bola ochudobnená, neoberie svoju dcéru. V jeden novembrový deň, keď prišla po dcéru do škôlky, ju učiteľka vytisla na chodbu. „Pani Jurčová, musím sa s vami porozprávať,“ začala rozhovor. „ Ide o vašu dcéru. Nič ste si nevšimli?“ Johana civela na staršiu ženu ako na prízrak. „Na čo narážate?“ zatriasla sa jej brada. Jej zlá predtucha sa razom zmenila na skutočnosť a Johane preletelo mysľou. Prečo práve moje dieťa? Toto nezvládnem...