Čtyřka z Baker Street Případ Morgan

Toto je siedmy diel a prosím pekne už od štvorky sa riešia len veci ohľadom Sherlockovej „smrti“, diabolského profesora Moriartyho, jeho nasledovníkov, Holmesovho brata atď. Mne osobne tento smer nepripadá úplne najsprávnejší. Síce ani najhorší, ale viac som si užil, keď sa naša obľúbená štvorka nezapájala do podobných zapeklitých machinácií a sprisahaní temer až na politickej úrovni. Vtedy to naozaj bola Čtyřka z Baker Street. Potom sa z nej stal crossover so Sherlockom Holesom. Pripadá mi to trochu škoda, ako mierne mrhanie materiálom a fakt sympatickými postavami. Keď postava vyhlásila „takže hra vrcholí“, pomyslel som si: no konečne. Našťastie sa skutočne zdá, že v tejto časti je holmesovská dejová linka definitívne (snáď) zažehnaná a vyriešená a som celkom zvedavý, akým štýlom na to v osmičke pôjdu tvorcovia, čo sa týka zápletky. Lebo na úplne poslednej strane to vyzerá na zaujímavým štýlom rozkopnuté dvere. Čo mi vadilo, to bolo sťahovanie postupne dospievajúcej série k detskému čitateľovi v podobe mačky Watsona, ktorá je skvelá, ale správa sa viac ako pes, než mačka. Takže hrdinov ochraňuje, keď na nich niekto zaútočí a je s nimi doslova na každom kroku, čo mi u tohto druhu živočícha fakt nesedí. Ale OK, to je len detail. Plusom dnešného zošita je azda práve istá osudovosť, keďže je zrejmé, že po tomto dobrodružstve sa mnohé veci ukončia. Samozrejme ďalším bodom k dobru je tradične fenomenálna kresba. Neviem, ako to ilustrátor a kolorista David Etien robí, ale vždy si nájde nové prostredie, v akom sme sa ešte nepohybovali a detailne nás s ním zoznámi. Keď si spomeniem, ako na tom bol prvý diel a kde sme sa ocitli teraz, tak za tých sedem dielov sme ozaj Paríž konca 19. storočia preskúmali geniálne, od bizarných atrakcií (múzeum voskových figurín) a honosné domy anglickej smotánky, až cez chudobné štvrte, hektické trhoviská, puby, psie zápasy, nemocnice, kluby, ale i ročné obdobia. Asi by som sa tým nemal „chváliť“, ale až teraz som si všimol, že na prvej strane je pri tiráži vždy iný obrázok, špecificky sa viažuci k tomu konkrétnemu príbehu. Ja sa toho už nedožijem, ale bol by z toho raz krásny ombinus.

Poslední ponurý londýnský příběh s podivně otevřeným koncem dotvořen svižnou ilustrací