Kladiem na srdce každému, kto túži po akomsi spoľahlivom a opornom prehľade v rámci spoločenských a humanitných vied, ale pokojne aj ďaleko za ich hranice v ríši vied prírodných, aby po tejto útlej brožúre siahol s dôverou a prečítal ju. Je žiadúcim povzbudením do nevyhnutného kalenia a šľachtenia zozbieraných a prijímaných vedeckých právd. Dnes je akademická pôda tak prílišne úrodná (hlavne tá americká - v rámci rebríčka Top 10 influential psychologists today sú 8 z USA, 1 Kanaďan - J.B. Peterson a 1 Izrael - D. Kahneman), že priemerný intelektuál nedokáže zachytávať tok aktuálnych trendov a popri tom overovať metodológiu vypovedaného, skúmaného a publikovaného. Do toho zaútočili na psychologické "sui generis" kouči, rýchlokvásky, pocitológovia, dojmológovia a podobné adresným altruizmom poháňané "dobré duše". Aký podiel viny na tom nesú psychológovia, sociológovia a neurovedci? Rozhodne ni sú bez viny. Ako píše sám autor: "Je očividné, že prinajmenšom časť používanej psychodiagnostiky ustrnula. To sa dá povedať aj o poradenských radách a psychoterapeutických postupoch. Ľudia psychológiu dobehli a predbehli. A paradoxne napriek tomu, ju potrebujú!" Spolu s autorom teda vyzývam k akejsi zdravej skepse, ktorou bez výčitiek podrobím aj článok s titulkom "odborný" či "vedecký".