Cizinec na pobřeží

Som nadšená! Natrafila som totiž na malý poklad českého pôvodu odohrávajúci sa v rôznych kútoch sveta, až si pomyslíte, aké mal pán spisovateľ veľké šťastie v „tých“ rokoch prenasledovania a cenzúry. Pravdou ale je, že za jeho život vo švajčiarskom meste Bazileja môže ŠtB, ktorá ho v r. 1982 donútila s celou jeho rodinou (4 deti + pes) k emigrácii. Dnes má pán Chudožilov 82 rokov a považujem za výhru, že som natrafila na jeho knihu. Bol to výpredaj, ktorý si nezaslúži, ale inak by sme sa nenašli. Jeho štýl písania je výborný, presne taký, aký by som na postaršieho pána s bezodným džbánom skúseností povedala. Netušila som, o čom to bude, nemala som očakávania, ale obálka mi našepkávala, že to bude kvalitné, možno šialené a vtipné a hlavne „iné“. :) Nie je to román. Nie sú to ani poviedky, ale krátke texty (miniatúry), vďaka ktorým sa čitateľovi rovnako podarí spoznať cudzinca v zemi, ktorá je dočasným domovom. Problémy s inou rečou, inými zvyklosťami a mentalitou, no istota, že cudzinec rád pomôže druhému cudzincovi, lebo sú na rovnakej lodi a nemajú čo stratiť. Mohlo to byť drsné ako štipľavá facka, mohla to byť dráma žmýkajúca čitateľove emócie a svojim spôsobom tu bol smútok na každej strane, ale autorov nadhľad a úprimný ľudský humor všetko prekabátil na veselé situácie, náhody a jedinečné chvíle, na ktoré sa nezabúda. Viaceré príbehy sú Petrove reálne zážitky a pri tej predstave mi bolo do rehotu ešte viac. Aký to paradox, že ste v jednej chvíli šťastný a bohatý, priam poeticky chválite svoje staré auto a následne sa nechcene doseriete v električke, lebo zvííírače nezvííírají a ešte vás aj revízor poľutuje. :D Jednoducho nádhera! :D :D Nebudem prezrádzať viac. Je to skvelé a ak vás zaujala obálka, o tom potom, že aj anotácia, verte, že je to kniha pre vás. Nečakajte výbuchy smiechu, ale tie vnútorné otrasy, keď v návale veselosti prižmúrite oči a radostnú chvíľu si nechávate pre seba. Aspoň mne sa tak dialo a po tomto zážitku sa nedá inak, ako zohnať si všetko, čo Petr zatííím napsal. :) ..na cirkusového medveďa nikdy nezabudnem.. ~ "Cestou zpátky k moři ucítil jsem v zádech pohled. Stála u okna, nezřetelná jako vzpomínka, nepatrně pokynula mi rukou na rozloučenou. Teprve teď obklopen duněním mořských vln, pochopil jsem definitivně několik základních banalit lidského života: že jsem kdysi byl dítě a že je to strašně dávno, že jsem měl dědečka, že jej už nemám a už nikdy nebudu mít, že vůbec to nejdůležitější a nejkrásnější je každému člověku svěřeno jenom jednou jedinkrát v životě.“ ~