Černicové dievčatá

Príbeh černicových dievčat je rozprávanie plné vôní, chutí a účinkov liečivých bylín, ktoré pomáhali zoceliť ich spálené duše. Autorka píše veľmi pekne, pre tento príbeh sa doslova hodí výraz kvetnato. Zaujala ma linka z minulosti a osud Margarete. Súčasná linka už pokulhávala. Vzťah Emy a Tobiasa bol veľmi zvláštny a miestami aj Emine postoje. Jednotlivé osudy sa pomaly preplietajú a spájajú, ale koniec mi už prišiel trošku nasilu prepojený.

Zaraďujem si knihu do kolónky - knihy s dvojčatami - aj keď sa tu vyskytne pár klišé, zažmúrim oči. A kedy mi niekto povedal vopred, že pôjde zároveň o knihu o znásilnení a traume, asi by som po nej nesiahla. Telo sa vylieči rýchlešie, ale na zotavenie duša potrebuje viac. Nielen čas a priestor, ochranu aj terapiu. Pokojné miesto, kde sa nevyskytujú desivé osoby, kde sa môže schúliť a byť sama, kde má okolo seba hradbu z černicového tŕnia, kde jej vojaci neublížia. Rodinná dráma je o to väčšia, že podobné osudy sa týkali takmer všetkých žien v okolí hlavnej hrdinky od druhej svetovej vojny -až po súčasnosť. Terapia prácou a v bylinkovej záhrade nemusí byť všeliek, ale môže byť jednou z ciest, ako dosiahnuť vyrovnanie sa so zranením. Recept na lipové cukríky je top. Záver mi už prišiel prekombinovaný, akoby sa to malo ukončiť dobre a takmer nasilu, až mi to prišlo pritiahnuté za vlasy. Naozaj sa všetci musia na nejakej úrovni poznať a byť prepojení? Knihu som vrátila do knižnice, tak teraz o nej píšem len spamäti, ale bolo tam pár momentov, kedy mi postavy a najmä ich konanie neprišli úplne logické. Ak sa vám podobné záhradkársko-bylinkové témy páčia, siahnite napr. po knihe Záhrada nových začiatkov, či Stratené kvety Alice Hartovej. Myslím, že aj Modlitby za unesené, či drsná obžaloba Naše těla, jejich bojiště bude silným a znepokojivým čítaním, tieto knihy sa však venujú tej ťažšej téme...