Café Museum

Fajetonistický cestopis v hranicích bývalého Rakouska-Uherska, který už svým geografickým vymezením nemůže nepřipomenout Magrisův Dunaj. Základní rozdíl tkví v tom, že Magris cestuje především s knihou v ruce, zatímco Maklowicz spíše s příborem. Jednotlivé národy jsou totiž neustále specifikovány skrze jídlo a až zážitek kulinární autorovi asociuje i určité historické či kulturní prvky daného prostoru. Vyprávění je velmi svébytné a poutavé. Oživujícím způsobem taktéž působí sebeironie, s kterou autor přistupuje jak k sobě, tak k vlastnímu psaní. Rozhodně zajímavý, nejen kulinární, zážitek. Knihu však doporučuji konzumovat raději s plným žaludkem. Blíže viz http://www.webmagazin.cz/index.php?stype=all&id=14150

Knižka ako guľáš! Maklowitz píše takto: nakrája lahodné hovädzie pliecko, opečie na mladej cibuľke, ochutí tou najlepšou mletou paprikou, podusí, zaleje pramenitou vodou a potom do hrnca nahádže plesnivé rajčiny, papriku aj s jadierkami a stopkou a neošúpané zemiaky. Keby sa autor venoval vareniu, rozborom chutí a degustáciám pijatiky, knižka by bola super. Jeho veselý a ľahký štýl sa čítal veľmi príjemne. I mnohé anekdoty, hoci pohádzané bez ladu a skladu jedna cez druhú, vyvolali môj úsmev. Knižka sa však hemží rôznymi iritujúcimi prirovnaniami a metaforami ("zobudil som sa dolámaný, ako čínsky gymnasta" a pod.) či násilnými odbočkami mimo tému. Ani to však nie je to najhoršie... (nacionalistická poznámka): Pán autor pláva v dejinách Rakúsko - Uhorska ako povestný slon v porceláne. Evidentne delí národy niekdajšej monarchie na jemu sympatické (Maďari, Česi, Chorváti, Poliaci, Rusíni) a nesympatické (Rakúšania, Slováci, Rumuni, Srbi). Nedostatok, respektíve jednostranné informácie, ktoré Maklowitz má (nevpustenie maďarského prezidenta, idúceho odhaľovať sochu na sporný juh Slovenska, vydáva za rodinnú návštevu), či vyslovené ignorantstvo historického kontextu ("podľa oficiálnych uhorských sčítaní obyvateľstva, nežili v polovici 19teho storočia v Sedmohradsku takmer žiadni Rumuni" - isteže, veď pre Uhrov oficiálne Rumuni vlastne neexistovali) spôsobuje, že kniha je plná momentov, ktoré musia čitateľovi, aspoň trochu z vnútra poznajúcemu stredoeurópske reálie, vo vrecku nožík otvárať. Nesmúťte za koncom Rakúsko - Uhorskej monarchie pán Maklowitz, ona padla práve kvôli ľuďom, ako ste vy!