Bůh jako psychický virus

alebo Trafený Dawkinsovým memplexom Teraz vážne. Autorova argumentácia má príliš veľa faktických aj logických nedostatkov, občas cítiť manipuláciu a zavádzanie. Navyše, pán Bakalář pozná možno tisíc sociologických a iných poučiek o náboženstve, ale nepozná náboženstvo. A to je dosť zarážajúce, keďže práve náboženstvom sa rozhodol v tejto knihe zaoberať. Áno, áno, prečítal si pár knižiek. Aj ja som prečítal dve jeho a niekoľko ďalších, no mám podozrenie, že napriek tomu moje tvrdenie o sociológii ako pseudovede pán Bakalář asi neuzná. Nahliadnuc na to z iného uhla, autor sa tu s úprimným presvedčením odvážne pustil do citlivej témy a vzhľadom na fakt, že diel tohto razenia zas nie je na našom trhu veľa, možno túto prácu hodnotiť ako prínos do diskusie. K tomu si uvedomujem, že zďaleka nie každý zdieľa môj svetonázor, ktorým je môj kritický postoj nutne ovplyvnený. A tiež boli časy, kedy by som s nadšením dal 5 bodov už len kvôli tomu pocitu, že tí kresťania zase raz od niekoho dostali poriadne na frak. Dnes sa však musím pýtať: Možno veriť tvrdeniam ľudí, ktorí sa rozhodli to, čo sami podľa svojho presvedčenia považujú za rozprávky, vyvrátiť nie dôkazmi, ale svojimi vlastnými rozprávkami? Možno veriť ľuďom, ktorí sa vysmievajú veriacim v Boha, ale ich vlastná viera v mémy im nepríde nijako „smiešna, trápna a infantilná“?

Čekal jsem něco podnětných myšlenek na téma - Bůh není a kdo si myslí, že ano, je minimálně hlupák. Ale Bakalář jen plkal do pletiva blbosti předpokládatelné argumenty bez jakékoliv inovace. Čekal jsem inteligentní knihu na způsob Tabu v sociálních vědách a našel jen výkal vystříkaného pera.