Buď vítán

Prostredie maďarskej dediny a obdobie druhej polovice 20.teho storočia sa v autorovom podaní stáva univerzálne vidiecke a pridaním magických prvkov i nadčasové. Grecsó roztáča ruletu života mladého muža z dediny, ktorý je z miest svojho detstva vytlačený, aby sa napriek tomu raz vrátili a nasmeroval sa k vyriešeniu hlavnej záhady, tajomstva o vlastnom živote. V anotácií uvádzaná veta "Autor do děje rafinovaně vtahuje čtenáře, nechává mu ale i velmi široký prostor ke spekulacím a domýšlení." román veľmi dobre vystihuje, žiaľ práve jeho najhoršie stránky. Rafinované vťahovanie je asi to neustále opakovanie niekoľkých (inak dobrých) motívov, hlboké odbočky do životov s hlavnou líniou príbehu pramálo súvisiacich postáv a vyvrcholenie, ku ktorému dej smeruje možno posledných päťdesiat strán. A široký priestor k špekuláciám a domýšľaniu je tak široký, že vlastne len ťažko hádať, aké posolstvo autor do knižky ukryl. Večný smäd, ktorý núti chodiť dedinčanov všade s bandaskou, tajomné slová, ktoré sa derú každé ráno ľuďom samé z úst, osoby bez tieňa a tiene, ktoré nik nevrhá. Dospievanie na vidieku s pohnutou históriu, otázka zakorenenia, pôvodu, viny a trestu. Kopec skvelých námetov, ohromný potenciál. Táto knižka vôbec nie je zlá. No je ťažká, až priťažká na rozsah a k nemu prislúchajúci obsah. Na škole sme mali prednášajúceho, učil zaujímavý predmet, no pre jeho prednes ho volali uspávač hadov. Tento istý uspávací efekt na dobrej téme bude zrejme žiaľ prvou myšlienkou, ktorá sa mi pri spomienke na román Buď vítán vybaví.