Bratři ve zbrani

„Pokud vám někdo řekne, že se holocaust nikdy nestal, nebo že to nebylo tak zlé, jak se říká, tak ne, bylo to horší, než se říká. To, co jme viděli, co ti Němci udělali, bylo horší, než si dokážete vůbec představit.“ - Edward Heffron (Bratři ve zbrani) Edward Heffron a William Guarnere patrili k výsadkárom americkej armády počas druhej svetovej vojny. Obaja pochádzali z Philadelphie a dokonca bývali len pár blokov od seba. Ich kamarátstvo, ktoré medzi nimi vzniklo počas spojeneckého ťaženia v Európe, pretrvalo aj dlhé roky po ukončení tohto hrozného konfliktu. Kto má rád knihu Bratstvo neohrozených alebo rovnako menovaný seriál od HBO by si mal rozhodne toto dielo, od Edwarda Heffrona a Williama Guarnera, prečítať. Ide o veľmi dobre napísanú knihu, ktorá na rozdiel od Bratstva nemieša hneď niekoľko výpovedí veteránov k rôznym udalostiam. Tento skutočný príbeh roty Easy je nám predstavený len z pohľadu zmienených autorov (Heffron a Gaunere) a preto rozprávanie nepôsobí chaoticky (pri Bratstve som mal občas problém sa zorientovať, ale aj tak šlo o majstrovské dielo). Páčilo sa mi, že obaja nešetrili kritikou aj smerom k veleniu a predovšetkým opisovali vojnu so všetkými hrôzami, ktoré prináša. Pamätám si podobné knihy, kde som mal pocit ako keby sa autor schválne vyhýba určitým témam, no toto dielo mi prišlo dosť autentické, čo ma veľmi potešilo. Najlepšou kapitolou sú boje v Ardenách, kde to bol riadny chaos zo strany spojencov. Ohľadom tohto by som si rád prečítal nejakú samostatnú knihu. Bratři ve zbrani však nie sú len o vojne, ale dosť veľa strán zaberá aj život oboch veteránov po skončený tohto konfliktu. Je tu dokonca popis toho ako sa písala kniha Bratstvo neohrozených alebo natáčanie seriálu pre HBO. Za mňa naozaj výnimočná kniha s vojnovou tematikou, ktorej by ste mali dať šancu ak vás podobné veci zaujímajú a možno aj keď vás tak moc nezaujímajú, pretože to nie je úplne len o druhej svetovej vojne.

Opet jedna fešacka kniha o Ecku. Par stranek prologu a par stranek o vycviku a seskocich v tabore. Od te doby co jsem cetl Currahee tyhle knizky tolik nemusim. Ne proto, ze by byly spatne a nebo lidi co je pisou psat neumeli. Jen mi ten popis nikdy neprijde uz tak autentickej a presnej jako od Burgetta. V konskych stajich…jedna veta a nic. A pritom? Tolik!