Bezosudovosť

Zvláštna kniha. Veľmi. Spočiatku mi prekážalo s akým odstupom bol príbeh podávaný. Až neskôr mi došlo, že to bol obranný reflex, ktorý bránil skoro ešte detskú myseľ pred náporom krutej reality. Hľadať na všetkých a na všetkom to dobré, hľadať spôsoby ako prežiť aj nasledujúci deň. S hviezdami šetrím na ďalšie čítania, ktoré isto prídu.

Rozsahovo krátka kniha, ktorú možno prečítať na jedno posedenie, no nesie v sebe nesmierne silné posolstvo. Bezosudovosť sa vymyká z rámca bežných kníh venujúcich sa tematike holokaustu. Rozprávačom je pubertálny chlapec, samotný autor, ktorý sa čitateľa nesnaží šokovať ani dojať. Nehrá na city, naopak, píše veľmi surovo a autenticky. Prekvapila ma úprimnosť, s akou je text napísaný. Autor sa nebojí zachytiť ani momenty odcudzenia, znecitlivenia či morálne ambivalentné postoje, ktoré by iní vynechali. Najsilnejší moment prichádza na konci. Záver je predvídateľný a predsa pôsobí ako facka. Ťažko sa hodnotí skutočný príbeh. Ťažko sa hodnotí kniha ocenená Nobelovou cenou. Nakoniec som sa rozhodol pre štyri hviezdičky, musím priznať, že až do konca som sa nevedel úplne naladiť na autorovu vlnu. Pán Kertész bol celkom iný typ osobnosti ako ja a jeho spôsob prežívania mi jednoducho nesedel. To je, samozrejme, čisto subjektívne. Nemyslím si, že sa Bezosudovosť bude páčiť každému, no to zrejme ani nebolo autorovým cieľom. Napriek tomu si myslím, že by si ju mal prečítať každý.