Běsnění Kojota

Fantasmagorický svět původních obyvatelů Ameriky a současnost se přelínají. Knih vycházejících z indiánské mytologie je málo a pro nás budou vždy zajímavé. Je výborné, že se to dostane také k našim čtenářům. Osobně jsem mírně postrádal více epiky ve střetech, autor je příliš skratkovitý. Ale to je drobnost.

„Nic tam není.“ – „Jen smutek.“ O tom, aký je Owl Goingback výborný autor, svedčí najviac asi to, že hoci je Běsnění kojota žánrovo miestami až šialene roztatárené, je perfektne napísané a po predsa len jemne rozpačitom úvode vás vtiahne do zvláštneho, ale fungujúceho mystického sveta. V ňom sa zráža realita s vecou, ktorá je vlastne tiež realitou, ale inou. Tajuplnou. Indiánskou. Autor je Indián (pôvodný obyvateľ Ameriky?). Ako hovorí klasik: čo záleží na žánri? Dôležité je, či je to dobrý príbeh. A tento je. Spisovateľ zaň ostatne dostal Cenu Brama Stokera za najlepší román. Zaujímavý príbeh je plný originálnych nápadov. Do toho sympatické postavy a fajn dialógy. Stále sa niečo deje. Keď si myslíte, že vás nič neprekvapí, príde autor s niečím... čo vás prekvapí. Žánrovo je Běsnění kojota niečo medzi hororom, fantasy, fascinujúcou indiánskou mystikou a bájkou. Ale hoci to znie šialene, fakt to drží pohromade. Čo ma sklamalo? Možno záver. Ten je už len taká povinná jazda, aby autor dokončil príbeh a urobí tak v akčnej rovine, čo je trochu nuda a jednak ako keby ho tlačil deadline, takže hlavy sú od tela oddeľované ako keby to bola tá najnormálnejšia vec pod slnkom a nad obeťami preživší vyronia tri slzy a idú ďalej, veď sa vlastne nič strašné nestalo (wtf?). O čo lepšie pôsobia návštevy snového sveta, kde starého muža neustále chce niečo zožrať! Alebo detailne (ale bohužiaľ krátko) spracovaný pohľad do rutiny v pohrebnom ústave (fakt by to chcelo konečne vydať horor odohrávajúci sa výlučne v tomto prostredí). Pre niektorých môže predstavovať sklamanie to, že príbeh nie je dokončený. Neviem, či to takto malo byť schválne alebo je to počiatok série. Ale mám z tohto diela natoľko pozitívne dojmy, že mi to nijak extrémne neprekážalo. Naopak, som Golden Dogu vďačný, že český (a teda tým pádom i zbedačený slovenský) trh čoraz mohutnejšie zaplavuje zahraničnými hororovými autormi a nie iba Stephenom Kingom, aj keď ako som spomenul, Běsnění kojota s čistým svedomím nemôžeme označiť za horor. Veľmi dobré pocity som mal aj z výtvarného spracovania: na každej stránke oštep s lebkou, obálka od Jiřího Dvorského púta pozornosť, k tomu autorov medailónik a pekná papierová záložka.