Batman Želvy nindža III

Nebolo to zlé, ale ako som mal z prvých dvoch dielov nečakane pozitívny dojem a vnímam ich i spätne ako príjemné prekvapenie, tak pri trojke sa toto už zopakovať nepodarilo. Chápem, že tvorcovia sa do tretice nemohli spoliehať na čitateľov šok prameniaci z toho, že sa v jednom komikse stretli tak odlišné postavy, ako Temný rytier a Nindža želvy a tak sa namiesto chémie prameniacej z netradičného spojenia museli tentokrát spoľahnúť na scenár. No a ten neoslní. Spolieha sa na niečo, na čo mám čím som starší väčšiu alergiu - na multivesmír. Už ma to skutočne nebaví. Dokonca by sa dalo povedať, že ma to otravuje. Hry s alternatívami sú na prvý pohľad fajn, ale celé to samozrejme nemá význam, nič zásadné z toho pre kánon do budúcnosti nevyplýva. Je to len lacná, prázdna, samoúčelne efektná show. Niečo ako keby napísali príbeh o tom, že Borat je v skutočnosti Batmanov desaťročia utajovaný brat. Dá sa to. Prečo by sa to nedalo. Na jednej strane je to geniálne. Na druhej sa spýtate, na čo je táto čistá blbosť de facto dobrá. Nakreslené je to miestami biedne, miestami veľmi dobre a miestami priemerne (najpozitívnejší dojem v čitateľovi napokon zrejme zanechajú retro fragmenty z dielne hosťujúcej legendy menom Kevin Eastman, samozrejme spoluzakladateľa fenoménu hovoriacich korytnačiek). Po temer všetkých stranách mi to pripadalo ako čítanie pre deti, vrátane usmiateho Batmana informujúceho Alfreda, aby objednal pizzu, že dnes zostávajú doma. Ja naozaj nechcem čítať Batmana, ktorý toto robí. Netvrdím, že prvé dve knihy patrili k tomu najprepracovanejšiemu a najdospelejšiemu, čo som v komiksovej branži kedy čítal. To vážne nie. Lež toto bolo ozaj pre tínedžerov, ktorým nevtipné doberanie medzi postavami pripadá vtipné, lebo toho v živote prečítali málo a tak nemajú s čím porovnávať (som presvedčený o tom, že to časom dobehnú). Scenár je plný klišé (hrdinovia musia spolupracovať so záporákom, aby spoločnými silami porazili silnejšieho nepriateľa) a ťažkopádnych spôsobov, akými je čitateľ oboznamovaný so skutočnosťami (takže istá postava musí inej postave explicitne povedať, že je jej komorník, čo obe postavy roky samozrejme vedia, ale čitateľ nie, fakt sa tieto veci nedajú riešiť viac na úrovni?). Niekedy mi to pri mainstreamových amerických komiksoch pripadá akoby autori zápletiek nepotrebovali žiadny talent na písanie, ale dostanú od DC/Marvelu 300-stranový manuál pozostávajúci zo stoviek klišé, ktoré (vraj) v komikse nesmú chýbať. A nie je nezdravé celý život jesť iba pizzu? Navyše, korytnačky by mali byť vegetariáni, nie? Vidíte? Starnem.