Batman Kult

Toto patrí spolu s Rokom jedna, Návratom Temného rytíře, Knightfallom, Kameňákom alebo Arkhamom k batmanovkám, ktoré v 8O. a 9O. rokoch razantným spôsobom menili tvár ušatého strážcu ponurého veľkomesta Gotham. Ich atmosféra nepripomínala bezstarostné šantenie a nezbedné skákanie po strechách s vyujúchaným Robinom z niekdajších čias. Nie. Nastalo obdobie, počas ktorého Barbaru Gordonovú postrelili tak, že skončila na vozíku, Batman nebol dokonalý superhrdina, ale chybujúci človek neustále siahajúci na dno svojich síl a Robin síce prítomný bol, ale najmä na to, aby bol brutálne zavraždený Jokerom. Batman: Kult používa realistického protivníka, ktorý na to ide skrz drogy a manipuláciu. Charizmatický vodca sekty, ktorý ako každý správny vodca zvrátenej ideológie majstrovsky manipuluje slabými a hlúpymi, ktorí mu slepo a bez zbytočných otázok (a prirodzene výčitiek svedomia) slúžia. Toto mne osobne, čím som starší, pripadá zaujímavejšie a v neposlednom rade desivejšie a mrazivejšie, než to, keď na scénu napochoduje chlapík so zbraňou, ktorou vás dokáže behom pár sekúnd premeniť na kocku ľadu. Tomu odpovedá temná, hororová kresba Bernieho Wrightsona, ktorý ilustroval Kingov Cyklus vlkodlaka. Za scenárom stojí Jim Starlin, ktorý sa ostatne už raz pokúsil Batmana vrátiť pevnými nohami späť na zem; Deset nocí KGBeasta síce nie sú vynikajúci komiks, ale minimálne tým, že ich autor umiestnil do realistickejších kontúr, mali taktiež za následok, že sa z Temného rytiera pomaly ale isto stávala dospelá postava.

Jsem ráda, že se k nám Kult dostal. Připomínal mi trochu Soví parlament a Soví tribunál v tom, že scénárista postupně Batmana psychicky rozkládá. Je skvělé vidět sílu osobností a jak někdo dokáže manipulovat davy. Myslím si, že to, jako téma nikdy nebude neaktuální.