Batman Jokerova válka

Po dvoch zväzkoch Jejich temné plány prichádza zväzok č. 3, Jokerova válka...a nie, nie je „to“ tam. „To“, čo vás pri komikse priklincuje, odpáli vám dekel do stratosféry a vy sa tešíte na nové diely. Ja sa nielenže neteším, ale zrejme s kompletizáciou série končím (prípadne sa ku nej vrátim v prípade extrémnej čitateľskej nudy). Za mňa je to čítanie pre tínedžerov. Tynion napísal pár fantastických Batmanov (Batman, který se směje). Tento medzi nich nepatrí. Nenáročná séria. Snaží sa pôsobiť originálne, ale je to unavená kópia kópií. Na začiatku série bolo prítomných zopár zaujímavých východiskových bodov (mŕtvy Alfred, Bullock na Gordonovom mieste), ale Tynion s tým nijako zvlášť zaujímavo nepracoval. K tomu Punchline, ktorá je ešte otravnejšia, ako Harley Quinn (takže si dokážete predstaviť moje nadšenie z ich spoločných scén). Clownhunter je postava, ktorá mohla skvele zarezonovať, ak by sa uchopila viac psycho, ako bol svojho času syn Jima Gordona. To sa nestalo a tak iba kĺže po povrchu. Snaží sa to pôsobiť temne, ale nie je to temné. Obálka super. Kresba dobrá (cukor sypúci sa do čaju, Alfred s láskavým úsmevom na perách a za ním oslepujúca žiara). Farby dobré. Batmana málo. Scenár zlý. Už som sa v minulosti vyjadril, že v podstate ľutujem scenáristov "dlhodobo vydávaných" superhrdinských sérií. Splnil sa im (zrejme...?) životný sen a kreslia najslávnejšie komiksové postavy v histórii ľudstva a síce sa snažia vymyslieť niečo originálne, ale zároveň sa musia držať bokom a šetriť energiou (a dobrými nápadmi), aby vydržali niekoľkoročné písanie a jednak im vedenie nikdy nemôže dovoliť zájsť „príliš ďaleko“, keďže prioritou je vytvoriť neurážajúci priemer. Vôbec neviem, o čom táto séria má byť. Chýba mi jasné dejové smerovanie odniekiaľ niekam. Catwomanin kostým má odhalené pazuchy (bratia Česi asi nevedia, čo to je...?), no ty vole, tomu poviem zásadná revolúcia v kánone Temného rytiera. Ja proste nechcem čítať Batmana, kde Joker vyzerá ako model/kulturista a kde Scarecrown a Hádankár hrajú šach.

Čakal som viac od Jokerovej vojny. Čakal som Jokera utrhnutého z reťaze. Akože áno, mesto horí a Batman je zplynovaný a halucinogenuje. Ale toto sme už videli. Hlavne to horiace mesto Scott Snyder pár rokov dozadu vo svojej sérií neraz použil. A Batman s haluškami je tiež pomerne bežná vec. Hlavne teda keď sa bojuje so Scarecrowom, ktorého celý modus operandi je drogovať Batmana halucinogénmy. Plus, Joker má po ruke všetky batmanove hračky a jediné na čo sa zmôže je to, že vypustí svojich ľudí do ulíc robiť si, čo chcú a podplatí radnicu a políciu, aby sa tvárili, že nič? Neviem, korupcia by nemala byť priehladná, ale keď vám doslova horí mesto a polícia sa akurát tak špára v nose, tak to kričí, že tu niekto niekomu plní vrecká. Síce to z prvých riadkov tak neznie, tak som sa celkom bavil. Tynion IV. pokračuje v tom, čo začal v predchádzajúcich dielov. A to je akčná jazda, kde sa tu a tam snaží o hlbšie momenty. Niekedy nefungujú, inokedy zas áno. Páčil sa mi moment, kedy sa Batman vyrovnal so stratou Alfréda. Čo sa týka dvoch nových postáv, o ktorých sa píše na zadnej strane komiksu, tak pri Punchline platí to, čo som písal už naposledy - postavy sadistov, ktorí si užívajú, že sú zlí, ma vo fickií bavia. A čo sa týka Clownhuntera, tak ten mi prišiel zbytočný. Kebyže ho z toho príbehu vyškrtneme, tak sa nič nestane. Čo je škoda, lebo keď mal na konci stretnutie s Batmanom, tak mi prišiel celkom zaujímavý. Ale nebyť tohto momentu, tak som z tejto postavy extrémne sklamaný. Miestami sa mi nepáčilo, ako Tynion píše Jokera. Neviem to vyjadriť, ale prišlo mi, že Joker tu až moc filozofuje a premýšľa o pravom Gothame. Joker mi vždy prišiel ako maniak, ktorý pácha zločiny, lebo má rád tú teatrálnosť a hranie sa s Batmanom. Gotham je proste javiskom ich hry, nič viac. Teraz by som sa chcel povenovať problému, ktorý som už načrtol v mojom komentári pod minulým dielom Jejich temné plány 2, ako aj v odstavcoch vyšie. Ono to je problém, ktorý nemám len s týmto konkrétnym komiksom, ale s nekončiacimi komiksami veľkých vydavateľstviev vo všeobecnsti. Tento príbeh je prezentovaný, ako niečo veľké, epické. Proste Joker sa už nehrá, už sa naozaj snaží vyhrať. A dáva do toho všetko. Pamätáte sa ešte na Batman: Koniec hry, ktorý u nás vydalo nakladateľstvo Crew v roku 2015 (v originále vychádzalo medzi rokmi 2014-2015)? Ten komiks bol tiež prezentovaný ako príbeh, v ktorom sa už Joker dosmial a ide Batmanovi po krku. Jokerova válka vyšla v origináli v roku 2020. Päť rokov uplynulo medzi príbehmi, ktoré mali byť veľkolepé súboje, pri ktorých sa Joker zmenil a rozhodol sa konečne vyhrať. Koľkokrát dostaneme takýto komiks, kým sa to čitateľom preje? Ako môžem v napätí čítať príbeh, ktorý je prezentovaný ako niečo, čo sme tu už mali pár rokov dozadu a statusom quo to nijak nezatriaslo? Ale toto nie je len problém tejto série. Všetci superhrdinovia s nekonečnými príbehmi to majú. A nie je to ani tak problém, len povzdychnutie. Lebo verím, že kým sa odpracem do hrobu, tak takýchto epických veľkolepých súbojov, pri ktorých to Joker už naozaj myslí vážne prečítam ešte desiatky. Napriek tomu, že komiks nenaplnil moje očakávania, tak ma celkom bavil. Má svoje chyby, ale žiadne také, kvôli ktorým by som musel radikálne znižovať hodnotenie. P.S.: Pri posledných dvoch dieloch som pri písaní recenzie vždy na to zabudol. Ale tentoraz nie! Nepáči sa mi dizajn Catwomaninho oblečku. Konkrétne sa mi nepáčia tie odhalené pazuchy. Vyzerá to divne.