Architekt temna

Krásny príklad, ako sa z nezáživného prostredia paneláku dá dostať zaujímavý príbeh. Autori ho využívajú málo (napadá ma Domofón). Výborne fungujú postavy, každá je zaujímavá. Marko H. nepotrebuje príšery a tvorov z cudzích galaxií, aby dokázal vystrašiť, ani odtrhnuté údy. Veľkým, preveľkým plusom je neskutočná atmosféra, ktorá sa postupne nabaľuje. Stojí za prečítanie. Klobúk dole pred vydavateľom:)

„Temnota už nebyla pouhou temnotou.“ Keď som pred rokmi čítal slabú Bábu Motyku, vravel som si, že po ďalšom horore fínskeho autora Marka Hautalu netúžim. To by som ale spravil veľkú chybu! Jeho nasledujúci Architekt temna je totiž skvelý moderný architektonický horor zo súčasnosti. Atmosféra vydrží po celých 312 strán. Atmosféra zmaru, dezilúzie, miernej (až veľmi veľkej) depresie. Atmosféra „strateného“ činžiaku, kde v noci po stropoch behajú svetlá okoloidúcich áut, vo vodovodnom potrubí neustále niečo šramotí, po schodisku sa rozlieha dupot nôh, dvere na chodbe sú zvedavo poodchýlené a z bytu nad vami neustále znie nahlas pustený televízor, hoci ste si mysleli, že tam nikto nebýva. Mohlo by sa zdať, že Marko toto jednoduché a pritom perfektne opísané prostredie využije (zneužije) k napísaniu tuctovej duchariny, ale tak jednoduché to našťastie nebude. Príbeh plynie v nepredvídateľných koľajach a vy fakt netušíte, kam vlastne smeruje. Pripomenulo mi to tvorbu Clivea Barkera, ale bez explicitného násilia a sexu. A na konci to pre zmenu chvíľu pripomína Kingovu Geraldovu hru, ale nechcem spoilerovať. Vymaznaná obálka. Keďže horory čítam a pozerám od útleho detstva, len tak niečo ma nevystraší. Vlastne ma nevystraší skoro nič. Markovi sa to ale vcelku podarilo; prišiel s „niečím“, čo je zlé, temné, zlovestné, mrazivé a v rámci možností realistické. Povinná kúpa pre hororového fanúšika.