Anonymný rukopis

rád sa hrabem vo výpredajoch a rád dávam šancu knihám za pár šupov, hoci už nie sú najčerstvejšie. je to aj prípad Anonymného rukopisu. ľahké čítanie, tak na dlhý jesenný večer, keď nič nedávajú c telke, mám pustenú dobrú muziku a vychutnávam si vymýšľačky a príbehy, ktoré nie sú úplne prvoplánové. čo ku knihe povedať? zúfalá redaktorská práca. úplne ma dostalo, ako sa hlavná hrdinka v aute presvedčila pohľadom do ZADNÉHO ZRKADLA, že je o.k. tak buď nie je prekladateľ native speaker, čiže rodený slovák alebo bol natoľko unavený, že mu toto spojenie jednoducho ušlo. alebo to mlže byť tiež niekto, kto v živote nesedel v aute a nevyzná sa v terminológii. a takýchto prekladateľských perál je tam viacero. ide to, samozrejme, na vrub redaktorke, ktorá asi nečítala dostatočne pozorne - o tom zasa svedčí množstvo preklepov a zlých tvarov slov. svoje pridal aj tlačiar a viazač. v jednej chvíli som si nevedel prečítať wocogou, pretože strana bola nedokončená, pozdĺžne odtrhnutá. kedysi boli v knihách také kontrolné lístočky, kde bolo meno človeka, ktorý za stav knihy zodpovedal. samotná kniha bola oddychovka, neurazila, nakoniec bola celkom fajn zvládnutá a vyústila do konca, ktorý sa dal predpokladať v hrubých obrysoch od polovice v detailoch v poslednej tretine.