Andělská čarodějka

Je zaujímavé pozorovať vývoj tejto série. Nie vývoj deja, nie vývoj postáv, ale vývoj autorkinej schopnosti písať. Je to o trochu lepšie než prvý diel, to nepopieram. O niečo menej jazykovo hrozné, ale žiaľ stále dosť hrozné. A ani inak to nie je žiadna sláva. Autorka neustále priamo informuje čitateľa, čo si má myslieť, namiesto toho, aby to dosiahla opisom, nadužíva úvodzovky, text prešpikováva pleonazmami, proste sú tu tie isté nešváry ako v prvom diele. Novinkou sú verzálky, samozrejme tiež nadužívané, ktoré spolu s výkričníkmi vo mne vyvolávajú pocit, že autorka nevie, ako inak dodať svojich slovám dôraz. Tiež zrejme netuší, že menej je viac, takže neustále niekto vrieska, jačí, zavýja, čím sa účinok, ktorým majú vzbúrené emócie postáv na čitateľa zapôsobiť, oslabuje. Opisy sú pridlhé a plné presných a zbytočných údajov. Chcelo byť to preškrtať. Správanie sa postáv je takisto mimo. Tridsaťroční hlavní hrdinovia, ktorí mali už dávno dozrieť aj kvôli mnohým traumatickým zážitkom, a ktorí sú sexuálne skúsení, reagujú ako hysterickí pubertiaci nevediaci si rady s milostnými problémami. Hoci je veľkou úľavou, že si už nejdú po krku, čo robili s vervou a na úrovni hodnej trucovitých detí dakedy aj predškolského veku. Celok je melodramatický a patetický, citové trable sú ako zo šestákovej červenej knižnice, dramatické udalosti ako zo šestákových dobrodružných detektívok. Pasáže, ktoré majú byť vtipné, sú skôr nezábavné, a navyše jasne označené visačkou, rovnako ako ironické poznámky. Autorka nedokáže nechať čitateľa, nech si niečo domyslí sám, vždy mu na rovinu oznámi, že dáky názov je zábavný, že dakto hovorí ironicky, že ten a ten je taký a taký, a to aj vtedy, keď správanie tej postavy naservírovanému opisu odporuje. Aby som len nekritizovala, musím povedať, že posledných sto strán sa takmer dalo čítať, až sa mi zdalo, že to napísal niekto iný. Ale tento pocit zaplašili autorkine charakteristické jazykové prehrešky, ktorých sa zjavne nechce vzdať, hoci treba uznať, že nimi šetrila. To vo mne vyvoláva nádej, že sa časom naučí nielen správne formulovať, ale aj nechať postavy reagovať vierohodne a hlavne si odpustí červenú knižnicu. Rozhodne budem ďalší postup so záujmom sledovať.

Tak konečně 2. díl. Že jsme se ale načekali. Podle mě to ale stálo zato. Druhý díl je lepší než ten první. U prvního dílu byla dost nejasná anotace, ale jak se příběh rozvíjí, dává už větší smysl. Jazyk je uhlazenější, přibylo akce, autorka se vzdala předlouhých popisů. Slovní přestřelky mezi Claudiem a Cellestií mě baví a líbí se mi, že se děj přesunuje i mimo Wolftown. Zdá se mi, že autorka svůj příběh zcela odklonila od potterovské linie, což je dobře. Jen je škoda, že v tomto díle nedostali větší prostor studenti. Tak snad příště. Na další díl se těším, jen doufám, že nebude zase až za 4 roky.