Alef

S Borgesom mám veľmi komplikovaný vzťah. Baví ma ho čítať, no zakaždým mám chuť sa s ním akoby pohádať o slovách a myšlienkach, ktoré napísal, no práve to je ďalšia vec, ktorá ma na Borgesovi baví – či už čítam jeho eseje alebo poviedky (ktoré sú zväčša esejami s príbehom), donúti ma premýšľať, skúmať a hľadať vlastné odpovede na metafyzické otázky, ktoré v nich pokladá. Čo je to nekonečno? Čo je to smrteľnosť a nesmrteľnosť? Ako veľmi sa opakujú tie isté udalosti v priebehu existencie vesmíru? Akú dôležitosť a silu majú pamäť a spomienky? Čo je na autorovi kolekcie poviedok Alef fascinujúce a zároveň trochu iritujúce, je jeho bezbrehá sčítanosť a nutkanie neustále referovať na skutočné či fiktívne tituly, vďaka čomu sa niektoré postavy menia zo živých a organických bytostí s vlastným príbehom a osobnosťou na masky, ktoré si autor nasádza na tvár, len aby mohol na rôznych miestach planéty v rôznych časoch prehovoriť o témach, na ktoré nachádza fragmenty odpovedí. Niekedy sa nám zas naopak zjaví sám za seba a svet zahmlí nadprirodzenom. V celom diele som cítil istý odstup a, ako si to priebežne u juhoamerických autorov všímam, hru s čitateľom, kedy sme manipulovaní, len aby sme sa postupne dozvedeli, že nás rozprávač či postava celý čas klamali. Akoby táto maska bola vždy trochu poodhalená, najmä vďaka dodatočným poznámkam v závere knihy, kedy sa dozvedáme, že poviedka Nesmrteľný bola kompiláciou rôznych príbehov iných autorov zliatych dokopy. Cestujeme exotickými krajinami, sledujeme tragické smrti a boje s osudom, len aby sme zistili, že každý z nás je len reinkarnáciou niekoho iného a po každom z nás prídu ďalšie. Akoby sme boli jedným človekom a akoby medzi nami vo výsledku nebolo tak veľa rozdielov. Nejednalo sa však len o výhradne intelektuálne podnety, sem-tam sa mihli aj emócie: Asterionov dom ma dohnal k slzám, no to bola naozaj výnimka. Alef je knihou cestovania, meditácií, argumentácií a poznania, ktoré autor nazbieral vášnivým čítaním množstva kníh a hlbokými úvahami a ktoré nám postupne ponúka. Po prečítaní sa cítim obohatene, určite knihu odporúčam, najmä pokiaľ človeka zaujímajú otázky času, identity a pamäti.

snový svet, iná realita, filozofia vs. súdničky... Alef je ohromujúca koláž vecí z tohto sveta, jeho prachu, ale aj zo snov a iných vesmírov.