Aký krásny obrázok

Príbeh o zrade, ktorú rodina odmietla vidieť Andrea má štyri a pol roka, keď ju jej otec David po prvýkrát kúpe. Hoci je ešte veľmi malá, vníma, že na spôsobe, akým sa jej dotýka, je niečo zvláštne a znepokojujúce. Keď ich v kúpeľni prichytí matka Marlene, vydá zo seba hrozivý výkrik, zrúti sa na zem a keď znova otvorí oči, zistí, že oslepla. Marlenina hysterická slepota vyvolaná šokom trvá niekoľko týždňov, no jej vedomá slepota voči pravde potrvá celé desaťročia. Strata zraku sa stáva metaforou pre zvyšok ich spoločného života: rodina sa rozhodne ostať slepá voči zrade, len aby si zachovala ilúziu dokonalosti.
Andrea vyrastá v tieni nevypovedaného, vyštuduje ošetrovateľstvo a neskôr právo, vybuduje si úspešnú kariéru a naučí sa prežívať vo svete praskajúcich ilúzií. Všetko sa však zmení vo veku 33 rokov, keď jediný náhodný, nechcený dotyk v preplnenom metre spustí lavínu spomienok, ktoré celých tridsať rokov držala pod zámkom.
Náhle už nedokáže zabúdať. Prišiel čas pomenovať pravdu, prestať chrániť svojich trýzniteľov a začať bolestivý, no oslobodzujúci proces vlastného uzdravenia.
Ideálne čítanie pre fanúšikov bestsellerov Som rada, že mama zomrela (Jennette McCurdy) a Sklený zámok (Jeannette Wallsová).