Poviedky. Jedna horšia ako druhá. Najčastejším námetom je nešťastná láska dievčaťa k zadanému, či staršiemu mužovi. Neviem nakoľko autorka tematizovala osobné príbehy, odhadom sa zdá, že veľmi. Lenže to samé a snaha o tom povedať ostatným nestačí. K tomu sa žiada niečo ako talent a schopnosť upútať čitateľa. Oboje absentuje, a tak sa útla knižka stáva úmorným čítaním s úľavným vyslobodením z konca poviedky. Úľavu však neposkytuje skvelé vypointovanie (povedzme v poslednej vete, čím sú povestné najmä skvelé poviedky Roalda Dahla), ale slasť poskytuje výlučne len to, že poviedka je konečne na konci. Poznámka: Zopár ľudí ktorých osobne poznám, napísali knihu. Čo by bolo samo o sebe skvelé. Kameň úrazu je v nasledovnom. Kniha im vyjde, a jej kvalita je, jemne povedané, sporná. Tak aj Zuzka Golianka. Poznal som ju počas štúdia na výške ako veselú a pohodovú študentku Vysokej školy múzických umení, neskôr videl len zriedka.