Ako muflón Ancijáš sľub dodržal

Výrazne slabší počin ako prvé dva diely a prehrýzť sa knihou bolo naozaj náročné. Pár príbehov bolo podarených (čiže boli tak správne šibnuté ako by som si predstavoval), ale väčšina z nich bola dosť fádna. Do toho sa pridali už úplne rozprávkové motívy typu zázračná podkovička, ktorá svoje schopnosti pochytila ktovie kde. To sú ale všetko len drobnosti, čo ma viac vytáčalo bolo neuveriteľné nadužívanie slova tisícdvestotri (vo význame tej známej škodovky). Braňo je zjavne len spisovateľ nadšenec, lebo jeho vyjadrovacie prostriedky sa úmorne opakujú. Čím viac toho mám od neho načítaného, tým viac mi to vadí, ale pri každom ďalšom výskyte "slova, ktoré sa nevyslovuje" a pekelnej skratky "PJSZP, ZVDN!", čo je heslo ktorým sa dané vozidlo štartuje ma až striasalo. 4/10

Žiaľ, toto nie je moja šálka kávy a keď to čítam deťom, ktoré sa na tom smejú, vcelku trpím. Pochopila by som, keby to bolo humorné od začiatku do konca alebo náučné alebo nejak vyhranené. Takto tam je z každého rožka len troška a vcelku veľa dospeláckej slovnej vaty.