Akademie Dunbridge Kdokoliv

Tak, jak se mi líbil první díl, tak i tento mně nezklamal. Samozřejmě i v této knize nebylo o problémy nouze, taky školní lásky a hlavně kamarádství. Celou knihou se vine příprava a nastudování moderního zpracování Shakespearovy hry - Romeo a Julie. Těším se na poslední ročník.

Prvý diel série Akademie Dunbridge bol úplne skvelý, takže dvojku som si nemohla nechať ujsť. Priznám sa, že jednotka sa mi páčila o niečo viac, ale aj Kdokoliv bol príjemný a dosť emotívny romantický príbeh v štýle od priateľstva k láske. Tori som si obľúbila už v minulej časti, bolo to fajn dievča, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu. Musím však povedať, že v prvej polovici tohto príbehu som si k nej nejak nevedela nájsť cestu. Nepáčilo sa mi, čo s ňou robil Valentin a najradšej by som na ňu zakričala: ,,To naozaj nevidíš, ako s tebou manipuluje? Prečo si nestojíš za svojím názorom? Dovolíš mu, aby si robil srandu z toho, čo máš rada? Vzdáš sa toho, čo chceš, len kvôli jeho hlúpym rečiam? Uprednostníš ho pred vlastnými kamarátmi?" Pri týchto scénach som zatínala od hnevu päste, no zároveň mi z toho všetkého bolo smutno. Áno, autorka niečo naznačila z Valentinovho rodinného zázemia a tak trochu som rozumela, prečo je taký, aký je, no to ho však neospravedlňovalo. V druhej polovici sa to zlepšilo a Tori mi prirástla k srdcu, dokonca som sa dokázala na celú situáciu pozrieť aj z iného uhla pohľadu a lepšie pochopiť jej predchádzajúce správanie. Sinclair bol zlatíčko, jeho som si zamilovala hneď. Bol to dobrosrdečný, inteligentný a pracovitý chalan, skvelý syn a ešte lepší kamarát. Veľmi sa mi páčil jeho vzťah s rodičmi i s najlepším kamarátom Henrym (ich priateľstvo bolo skvelé už v prvej časti, vždy sa mohli jeden na druhého spoľahnúť). Opäť sa nám tu ukázalo, aká je komunikácia (nielen) vo vzťahoch dôležitá. Tori a Sinclair boli do seba už niekoľko rokov tajne zaľúbení, ale samozrejme, nikdy o tom tomu druhému nepovedali, pretože sa báli, že by tak zničili ich dlhoročné priateľstvo, ktoré bolo pre oboch veľmi dôležité. Z tohto dôvodu medzi nimi došlo k mnohým nedorozumeniam, ktoré ich dosť ranili. Niektoré momenty boli naozaj emotívne, až sa mi tlačili slzy do očí. Keď už po x-krát urobili nejakú hlúposť namiesto toho, aby si povedali pravdu, mala som chuť si od frustrácie trhať vlasy, padnúť na kolená a začať ich prosiť, nech už sa konečne o všetkom otvorene porozprávajú. Avšak, keď k tomuto momentu konečne došlo, vynahradilo mi to všetko "trápenie" a úprimne som sa s nimi tešila. Po to všetkom si zaslúžili byť šťastní. Autorka príbeh nemohla ukončiť v horšom momente. Na konci epilógu "vypustila bombu", takže som na ďalší diel už teraz veľmi zvedavá a dúfam, že sa ho dočkáme čo najskôr.