Afterparty

Sbírka Ingrid Rudavské je plná hravých i pod kůži zalézajících fantastických příběhů, tu mrazivě horrorových, onde hravě či varovně vědecko-fantastických, jinde snově až zasněně kosmicky fantaskních nebo naopak pocitově nepříjemně dystopických. V mnohých případech jde až o existenciální zrcadla nastavená lidskému odcizení, samotě, životu či modernímu světu. Stránky této knihy jsou temné stránky života, současného života. Života lidského, niterného, jeho úpadku i rozkladu. Života z něhož mrazí ale pro který i z vlastních zkušeností můžete mít pochopení. Autorka skrze barvitou fantazii nahlíží přímo do reality, přímo do člověka. Možná právě přímo do vás. 3,5*

„Ako sa zabiť, keď každý spôsob bolí?“ Hudba, sex a šialenstvo. To je v skratke Afterparty. Dobrou a zlou správou je, že zbierka Ingrid Rudavskej nie je určená každému. Dobrou z toho dôvodu, že je príliš originálna. Nad textami treba premýšľať. Zlou z toho dôvodu, že... je príliš originálna. Premýšľanie nie je pre každého. Mnohí čitatelia spohodlneli, nevedia čítať. Odmietajú všetko, čo je iné, čo im nie je naservírované na zlatom podnose (a nakrájané na kúsky, aby si to nedajbože nemuseli pokrájať sami). Afterparty obsahuje nadštandardných 52 poviedok (a jednu báseň). Mnohé sú krátke. S vizuálnou stránkou sa vyhrali: lebka na každej strane, psychedelická obálka, čierno-biele atavistické ilustrácie (ktorých autorkou je samotná Ingrid Rudavská) a čerešničkou je obsah, kde sa v názve poviedok nachádzajú „špeciálne“ písmená, z ktorých si poskladáte... to už si zistite sami čo. Afterparty ako kniha sa mi páčila. Napísal som k nej ostatne úvodné slovo, tak sa teraz nebudem tváriť, že nie. Niektoré texty majú k dokonalosti ďaleko, ale za oveľa dôležitejšie považujem ich originalitu a naliehavú osobnú výpoveď. Jednotlivé poviedky možno naozaj nie sú geniálne, ale ako celok v čitateľovi zanechajú zaujímavé pocity a prinútia ho zamyslieť sa. Každopádne, kebyže som editorom tejto knižky (našťastie najhoršie nočné mory sa nezhmotnili, takže som ním nebol), asi by som trval na jasnejšom žánrovom zaradení. Myslím si, že každá zbierka by mala obsahovať žánrovo „podobné“ texty. Čo nie je prípad Afterparty. Niektoré poviedky sú trilerové, iné hororové, daktoré sú sci-fi, iné idú do frašky, komédie, dosahujú nadpriemerne vysoký stupeň bizarnosti. Nechám na čitateľov, či im taký široký žánrový rozptyl bude vyhovovať.