Lubia sa mi ciele knihy, ako je napr. sudrzna rodina. A tam to konci. Kniha ponuka rychle metody, ako prestat robit detom otroka, proste im prestat par dni varit, upratovat atd. Manipulacie, vydieranie. Verim, ze dieta sa zlakne a rodic sa bude citit, ze prevzal moc. Neverim, ze to vybuduje blizky vztah, ze dieta takto zacne uprimne respektovat rodica a bude sa citit doma v bezpeci. Takisto sa mi na knihe nepacili rady typu "dieta treba obcas bit, ked je v nebezpecenstve", "ak dieta nechce chodit s vami na bohosluzby, nechajte ho cely den doma same", "dieta dojcite max rok, kym nezacne hovorit"... Pre dlhodobejsie riesenie odporucam skor knihu "Aby nas deti pocuvali", alebo kurz Nevychovy.

návody a inšpirácie, ktoré som v tejto knihe našla, mi veľmi pomohli. Musím sa k nej po čase vrátiť, lebo som znova zišla zo správnej cesty - niekedy je oveľa jednoduchšie ustupovať a všeličo tolerovať ako správne, pokojne ale presvedčivo, zasiahnuť. Od extrému príliš temperamentnej reackie k postoju "ničím ma nemôžeš vyviesť z rovnováhy" existuje široká škála možných reakcií. Je pre mňa náročné dosiahnuť rozumný a jediný účinný zlatý stred. Žiť podľa zásad tejto knihy vyžaduje sebakontrolu, energiu, plné sústredenie sa na "vojnu", no a takisto vytrvalosť. Deti sú skutočne "od prírody" sebecké - do tej hranice, ktorú ešte sme ochotní ako rodičia akceptovať.