Muž roku

'V mnohých rozprávkach sa v krásnych zámkoch dejú hrozné veci.' Niektoré príbehy začínajú vraždou a iné zmiznutím. Tento začína fotografiou na obálke časopisu.  Natalie sa na ňu pozrie a okamžite vie, že toho muža už videla. Nie na stránkach finančného magazínu, kde sa usmieva ako stelesnenie úspechu. Videla ho v noci, ktorá skončila tým, že jej kamarátka zostala v kóme. A kým svet tlieska géniovi, Natalie počúva ozvenu bezmocnosti, pretože netuší, čo sa v tú osudnú noc vlastne stalo a je si istá, že odpoveď nájde vo vile... Prichádza tam ako upratovačka, no prach a špina sú to posledné, čo ju zaujíma. Má oči otvorené, uši nastražené a v hlave jediný plán: Pozorovať, čakať a nájsť dôkaz. Lenže vila mlčí zvláštnym spôsobom. Sú v nej pravidlá, ktorým Natalie nerozumie. Ľudia, ktorí sa správajú, akoby niečo vedeli, ale nemali v úmysle jej to povedať. Miesta, kam nemá chodiť. Otázky, na ktoré sa nemá pýtať. A potom je tu Darla. Zmiznutá upratovačka, ktorá držala čistiacu handričku pred ňou. Kam sa podela? Čím dlhšie Natalie vo vile zostáva, tým menej to vyzerá, že sleduje ona niekoho a niečo, ale skôr naopak. Vyzerá to, akoby jej príchod niekto očakával a akoby každý jej krok zapadal do plánu, o ktorom ona sama nič netuší. No nakoniec Natalie sama zistí, že nie každé tajomstvo čaká na odhalenie. Niektoré tajomstvá totiž čakajú na toho, kto ich odhalí ;) Hovorí sa, že zvedavosť zabila... A ja som bola naozaj zvedavá, ako dopadne zvedavá 'Natalie Kelišová', pretože tá záhadná atmosféra v sídle bola skvele vytvorená. Tých z Vás, čo tento žáner hlcete ako cukríky, 'Muž roka' určite neposadí na zadok, ale ako oddychovečka môže byť :)   'Karma je trpezlivý pomstiteľ.'

Čtivé, skvěle napsané, ale v podstatě je to slabota, mě to tedy neuspokojilo. A konec byl v podstatě směšný… myslím úplný konec knihy.