Statočný chlapík

Pri výstavbe lyžiarskeho strediska na mieste starého cintorína, kde sa už viac ako päťdesiat rokov nepochováva, objavia v jednom z hrobov mobilný telefón. Detektív Karol Bauer zo žilinskej kriminálky sa pustí do pátrania a stopy ho zavedú až do Košíc k Ľudmile Hatalovej, ktorej kedysi patrili okolité pozemky. Tá mu rozpovie zvláštny príbeh. Svoje rozprávanie pridá aj Viera Slezáková, ktorá opisuje večer, keď jej partner Milan Macek v roku 2001 bez stopy zmizol. Príbeh sa odohráva v dvoch časových rovinách. V roku 2018 sledujeme detektíva Karola Bauera, ktorý sa snaží rozlúštiť záhadu nájdeného mobilu. Druhá, výrazne rozsiahlejšia dejová línia nás zavedie do roku 1938 a nasledujúcich rokov, kde sledujeme Milanov život po jeho nečakanom presune do minulosti, ale aj život obyčajných ľudí v tieni udalostí, ktoré výrazne zmenili svet. Okolnosti, za ktorých sa ocitne v inej dobe, nie sú vôbec jednoduché. Najprv sa snaží pochopiť, čo sa vlastne stalo, následne sa musí vyrovnať s novou realitou a prispôsobiť sa svetu, ktorý dovtedy poznal iba z rozprávania či učebníc dejepisu. „Zamestnával sa nezmyslami, len aby zapudil tú najväčšiu šialenosť, o akej kedy počul – že sa akýmsi zázrakom presunul do minulosti.“ Mal však šťastie na ľudí, ktorí sa ho ujali. Najviac ma zaujala práve postava Cyra, ktorý pôsobil múdro, rozhľadene, láskavo a chápavo. Zároveň mal prirodzenú autoritu a stal sa pre Milana dôležitou oporou v neznámej dobe. Autor vykreslil veľmi presvedčivo atmosféru neistoty, strachu z blížiacich sa udalostí aj každodenný život na gazdovstve, ale aj ľudskosť a hodnoty, ktoré majú svoje miesto v každej dobe. Nechýbajú pritom postavy, ktoré si okamžite obľúbite, ale ani také, pri ktorých budete mať presne opačné pocity. Veľmi sa mi páčilo, že autor prirodzene do deja zakomponoval úvahy o cestovaní v čase, možnostiach meniť minulosť či dôsledkoch zásahov do časovej osi. Tieto filozofickejšie momenty príbeh obohacujú a nútia čitateľa zamyslieť sa. Historická dejová línia ma bavila o niečo viac ako tá súčasná, ktorá podľa mňa mohla dostať trochu viac priestoru. O to viac však vynikla časť odohrávajúca sa v minulosti. Statočný chlapík je mojou prvou knihou od Jána Babaríka, no určite nie poslednou. Kniha sa mi čítala veľmi dobre a svižne, pričom autor si dokázal udržať moju pozornosť až do konca. Ak máte radi príbehy s motívom cestovania v čase, historické romány z obdobia druhej svetovej vojny, mysteriózne zápletky a napätie, táto kniha by vás mohla osloviť. Za knihu ďakujem: Albatros Media.

Plnotučný román o cestovaní v čase. Splnil všetky moje očakávania, ba dokonca ich prevýšil. Napriek cestovaniu v čase bol príbeh uzemnený, prehľadný a nezachádzal zbytočne príliš do technickej stránky. Oceňujem, že dej nebol orientovaný na sci-fi/fantasy stránku a nesnažil sa byť prekomplikovaný. Namiesto toho bol dôraz kladený na rozpor dvoch svetov, respektíve jedného, oddeleného časovým posunom. Atmosféra bola zvládnutá výborne a v kombinácii s výraznými postavami sa jej podarilo navodiť vo mne pocit, ako keby som sa preniesol v čase spolu s protagonistom. Napriek vtedajším smutným historickým udalostiam som sa v starom svete cítil takmer komfortne a nachádzal som v ňom akúsi útechu. Románu nechýbali ani emócie, obsiahol celé ich spektrum. Niektoré pasáže boli vtipné, ďalšie napínavé, iné dojemné. A nechýbalo ani niekoľko priam hrôzostrašných. Kniha sa mi čítala hladko, hltal som každé slovo a dychtivo som čakal, čo sa bude diať ďalej. Oceňujem aj prepojenie dejových liniek, ktoré tak vytvorili príbehu rámcovú kompozíciu. Záver bol možno trochu náhly a želal by som si, aby bola kniha dlhšia. Určite by vydalo aj na dvojku, no v tej by už bol zrejme značne zoslabený motív cestovania v čase, a príbeh by mal primárne historický charakter, čo by mohlo potenciálne pokračovanie ochudobniť o prvok mystickosti, ktorý Statočnému chlapíkovi veru nechýbal. Veľmi príjemné čítanie.