'Zlo bylo neviditelné a bylo všudypřítomné.' Horor si predstavujem trošku inak... 'Hlad' ma naozaj neoslovil... Dve * strhávam za Quincyho! 'Možná je zapotřebí jeden démon, aby udržel ostatní z cesty.'

A potom začalo snežiť... Ďáblův hřbet + Simmonsov Terror + Karika + Sklíčenost od Lucy Taylor. Hnevám sa na Almu Katsu. Hnevám sa na ňu za to, že nedokázala naplniť moje očakávania a z hororovej knihy, na ktorú som sa tešil skoro najviac spomedzi všetkých, ktoré mali v r. 2024 v češtine vyjsť, vypálila priemernú slivovicu, ktorá je fajn, ale mohla byť taká silná, že už prvý štamperlík by vás odrovnal. To sa, žiaľ, neodohralo. Mrazivý osud legendárnej Donnerovej výpravy si o „sknižnenie“ koledoval a šokuje ma, že prvá kniha, ktorá u nás vyšla, je ak sa nemýlim až práve táto. Pritom podobne desivá záhada okolo Ďatlovovej výpravy sa dočkala filmov, seriálu a mnohých kníh. Zo všetkého najviac Hlad pripomína spomínaný Terror. Akurát autorka eskimácku mytológiu vymenila za indiánsku a nekonečné snežné pláne a zamrznuté more za nekonečné temné lesy, ktoré ku koncu začnú byť, ehm, takisto zasnežené. Avšak tam, kde Simmons vytvoril miestami až unikátnu atmosféru podporenú realistickými postavami, spomedzi ktorých som si obľúbil každú kladnú a každú zápornú som adekvátnym spôsobom nenávidel, tam Alma Katsur kĺže po povrchu. Kým v Terrore ma ľudsky dojali a zasiahli, ba až traumatizovali, smutné osudy jednotlivých protagonistov, lebo som si ich obľúbil a každý z nich disponoval svojím vlastným, špecifickým a chytľavým charakterom, tam Alma ponúka len mená, za ktorými buď nič nie je, alebo je, ale nie zaujímavé. Alebo sa proste medzi jednotlivými postavami stratíte. Ako-tak dokáže udržať pozornosť azda len „čarodejnica“ Tamsen a aj ona je slabá. Raz za čas sa autorke podarí prísť s dobrým, nepríjemným opisom, zahrá na tú správnu žánrovú strunu a medzi rozľahlými lesmi s kde-tu roztrúsenými opustenými zlatokopeckými tábormi sa temná atmosféra tvorí sama. Strácajú sa deti a v lese číha dačo, pred čím majú rešpekt aj miestni Indiáni, ktorých sa budúci osadníci tak ukrutne boja. Ale mala sa tvoriť oveľa hustejšie, hutnejšie, silnejšie, presvedčivejšie, naliehavejšie a v neposlednom rade autentickejšie. Chýbal mi lepšie vystihnutý pocit zúfalstva výpravy, ktorej sa pred očami rúca jedno riešenie za druhým a napokon zostanú len zlé, fatálne, ďalekosiahle a katastrofálne. Necítil som pot, slzy, chaos, strach, krv, rozčarovanie, ani samotný hlad. Veľmi slabé opisy počasia a prírody. Obálka skvelá.