Adam Smith - Škótsky filozof a sociológ, ktorý je známy prevažne svojim dielom Bohatstvo národov, v ktorom predpovedal systémovú zmenu v hospodárskom prerozdeľovaní - teda predpovedal koniec feudalizmu a načrtol ako nasledovníka kapitalizmus, a teda dal vzniknúť - alebo najviac sa pričinil - novej vedeckej disciplíne: ekonómie, a politickej ekonómie. Avšak, v týchto niekoľkých vetách sa nebudem venovať tejto knihe. Svojho času ju nedokázal zohnať, natrafil som však na Teórie mravných citov, ktorú som nepoznal, avšak povesť autora a pekný zväzok ma presvedčili aby som si ju odniesol domov - a po prečítaní musím zhodnotiť, že som urobil dobre. Obsah diela sa takmer vôbec nevenuje ekonomike, avšak ekonómia priamo vychádza z myšlienok, ktoré sa tu nachádzajú. Celá kniha popisuje - a Aristotelovským štýlom rozdeľuje vyčerpávajúco do kategórií - správanie sa ľudí. Máme tu rôzne popisy správania sa jednotlivca, skupín, komunít, rodín, interakcie medzi sebou, odôvodnenia pozitívnych, negativnych vlastností, ich motiváciu, príčiny a následky. Je tu kvantum informácií, ktoré som bral pozitívne preto, že som ako čitateľ poznal tieto fenomény (a pozná ich takmer každý), keďže mnohé - ba povedal by som takmer všetky - ostali nemenné až dodnes. Obsahovo je to niečo, čo takmer všetci ľudia na zemi empiricky poznajú. Situácie každodenného bežného života Smith iba roztriedil do súvislosti. Verím, že niekoho môže nudiť čítanie o správaní, ktoré viac menej pozná z vlastnej skúsenosti, no mňa fascinuje to, že hoci medzi týmto dielom a mnou je priepasť takmer 300 rokov, chovanie v určitých konkrétnych prípadoch zostalo takmer nezmenené. Nejaké príklady si teraz popíšeme. Smith opisuje situáciu veľkého nešťastia v živote človeka (tragédia, choroba) a reakciu jeho známych. Známy s ním skôr súcitia, nedokážu prežívať to utrpenie rovnako, ale vedia sa vcítiť do jeho situácie, a vedia si predstaviť ako by sa cítili oni sami. Avšak pri menších, nepodstatných nešťastiach, ktoré môže človek pociťovať a kedy je jeho reakcia neprimeraná stavu, známy si z neho môžu skôr robiť srandu a žarty - ako príklad uvádza rozchod s partnerom alebo syndróm: Pod papučou. Ctižiadostivosť je podľa Smitha veľmi nebezpečná emócia, ktorá je schopná pohltiť celého človeka. Keďže bude túžiť po niečom konkrétnom natoľko, že iné veci ani ľudia ho nebudú zaujímať. Teda, že vďaka ctižiadostivosti mu nemusí záležať na nikom. Smith tuto aj podáva aj radu, že podľa neho ak už je niekto ctižiadostivý, nemal by si brať príklad z takých známych postáv z histórie, ktoré už pozná pol ľudstva. Lebo sa bude pokúšať pokoriť také osoby, z ktorých sa časom mohli stať čiastočne legendy a s dobovou skutočnosťou už príbehy nemusia mať toľko skutočného. Poraziť legendu, to je risk, ktorý nemusí dopadnúť najšťastnejšie. Toto dielo je popretkávané rôznymi myšlienkamy, ktoré sa dajú uplatniť aj dnes. Ako napríklad: Nikdy sa nesťažuj na niečo, čoho sa vždy môžeš zbaviť vlastnými silami, alebo smrť je kráľom hrôzy, a človek, ktorý prekonal strach zo smrti pravdepodobne nestratí duchaprítomnosť ani v blízkosti akéhokoľvek iného prirodzeného zla. Kniha je plná rôznych prirovnaní a mnohých citácií z rôznych diel - prevažne starovekých autorov ako Aristoteles, Platón, Cicero, Seneca. Zdá sa mi však, že najviac citoval svojho osobného známeho - tiež filozofa - ktorý sa volá David Hume. Smith vysvetľuje zrozumiteľne funkcie trhovej ekonomiky, jej účel a pozitivisticky popisuje prispôsobenie sa potrebám, teda dopytu. Ide o dielo, ktoré - ako sme už spomínali – nie je vôbec primárne zamerané na ekonómiu, ale po všetkých tých filozoficko-sociologických a etických príkladoch toho, aké všetky premenné pocity sa skrývajú za naším správaním, priamo vyústi v diele aj ku konzumnému správaniu sa, ktoré priamo ovplyvňuje ekonomiku. Opísané emócie, etika a hodnoty v konečnom dôsledku vyúsťujú do politickej ekonómie a načrtnú vznik kapitalizmu, ktorý je opísaný pozitívne, logicky, pragmaticky a mňa - človeka ktorý verí, že kapitalizmus nie je vo svojej podstate zlo ale nemá problém sa o jej nedostatkoch baviť a aj číta kritickú literatúru trhovej ekonomiky - po tých všetkých negatívnych rozboroch a analýzach je fajn si uvedomiť, že nakoniec to nie je, z toho praktického hľadiska, vôbec také zlé ako feudalizmus, socializmus alebo iné divokejšie formy utópie, ktoré sa hrajú na to, že oni sú tie pravidlá, ktoré spasia svet. Na ďalšom príklade nám podáva aj dôvod toho, prečo si myslí, že feudalizmus je nespravodlivý. Popisuje chudobnú osobu, ktorá vidí a vníma bohatých úspešných šľachticov, a rozhodne sa, že sa chce stať jedným z nich. Tým, že je však chudobný, vníma to, že neexistuje žiadna cesta, žiadny návod k tomu aby sa mohol stať jedným z vyššej spoločnosti. Musí vynakladať niekoľkonásobne viac energie aby mu zostali financie aj na viac ako základné potreby, musí sa stretávať s ľuďmi, ktorými pohŕda, a ak sa mu aj podarí po dlhých namáhavých rokoch dosiahnuť svoj cieľ, už nebude na staré kolená v tak dobrom fyzickom a mentálnom zdraví, aby si svoj majetok dokázal patrične užiť, ako to plánoval na začiatku. Tento konkrétny preklad, tento zväzok, je úžasný aj v tom ako je delený - teda jeho praktická a vizuálna stránka je jedna z najlepších s akými som sa zatiaľ stretol. Vysvetlivky a komentáre pod čiarou sú skutočne vyčerpávajúce - často napríklad vysvetľujú kde sa v citáciách alebo interpretáciách iných mysliteľov autor pomýlil alebo sa snaží hľadať súvislosti niektorých udalostí, ktoré Smith spomína avšak nedodáva k nim zdroj.