Poslední zelené údolí

Prvá vec, ktorá ma trochu potrápila, bola samotná veľkosť knihy, je zbytočne masívna, menší formát by bol oveľa praktickejší na nosenie aj čítanie. Čo sa týka príbehu, rozbeh bol pre mňa pomalší. Okolo desiatej kapitoly ma to ešte úplne nechytilo za srdce, ale bola som zvedavá na Emilovu minulosť. Musí byť hrozne ťažké niesť si v sebe traumu a báť sa zdôveriť aj tej najbližšej osobe zo strachu z odsúdenia. Pritom zdieľať bolesť s niekým, koho milujete, je niekedy jediná cesta k úľave. Sledovať Martelovcov, ako sa musia vzdať všetkého majetku,od domu až po milované kone, a odísť len s tým najnutnejším, bolo srdcervúce. Najviac ma zasiahla postava Rese. Pre človeka s takou životnou energiou je to, čo sa jej stalo, jedna z najhorších vecí. Kniha je celkovo veľmi čtivá, hoci je v nej cítiť trochu kresťanskú propagandu. Ak však od toho odhliadnete, nesie jasné posolstvo: silná viera v samého seba a vo svoje sny je kľúčom k ich splneniu. Až na konci som sa dozvedela, že toto bol vlastne skutočný príbeh .. o to silnejšie ma to potom všetko chytilo za srdce, na posledných stránkach sú fotky a mapa ciest, ktorú museli Martelovci počas svojho putovania za slobodu prejsť. Veľmi inšpiratívne, ako dokážu byť ľudia nezdolní.