Můj první tanec

Nečekala jsem, že se mi románek bude tak líbit. Byla to příjemná změna. Zvláštní schopnost Evie bych nechtěla mít. Jsem ráda, že dívka pochopila, co je v životě důležitější.

Je to jedna z tých kníh, ktorú v jednom momente chytíte do ruky a v ďalšom už ste v polovici príbehu. Naozaj sa mi už dávno nestalo, že by som nejaký príbeh prečítala prakticky na dve posedenia. Tomuto faktu iste napomohlo to, že je písaná naozaj jednoduchým spôsobom, kde nemôžete očakávať žiadne siahodlhé súvetia či zložité vety, ktoré by váš mozog odmietal spracovať. Taktiež kratučké kapitoly s jemným nádychom tajomna na konci skrátka samé ponúkajú k tomu, aby človek neprestával čítať. I keď miestami som mala chuť zahodiť ju na druhý koniec miestnosti, pretože obsahuje až desivo pravdivé myšlienky a párkrát sa jej podarilo rozplakať ma. Čo sa týka postáv, tie boli fajn, no žiadna nebola popísaná až tak úžasne, že by som si ju nejako špeciálne obľúbila. Našla som aj zopár vecí, ktoré mi ale nie veľmi sadli a tým, ako dej postupoval, ma vytláčali stále viac a viac. Napríklad skutočnosť, že autorka musela pri každej novej postave, ktorá sa na scéne objavila, spomenúť akej národnosti či farby pleti tá daná osoba je. Vopred upozorňujem, že nie som rasista, ale čo je veľa, to je príliš a naozaj ma nebaví stále čítať vety v štýle: "Toto je Emil. Je to beloch." Taktiež fakt, že chlapec, ktorého naša protagonistka ľúbi, ju oslovuje "Kámo" ma nútila pretáčať oči a veru som objavila aj zopár prekladových kopancov, ktoré som ale s hlbokým nádychom dokázala prekúsnuť (slovíčko "akože" použité vo vetách, kde sa absolútne nehodilo; vety v štýle: "Idem vonku." a "Už sme von."). Každopádne, toto je krásny príbeh, ktorý vás s veľkou pravdepodobnosťou na nejaký čas emocionálne vyčerpá, no stojí to za to.