Pokoj zázraků

Za mě tedy hodně klišoidní kniha. Nejvíce mě zasáhl asi ten začátek, protože i já jsem matkou. A to, že dítě s vámi je, pořád je a najednou není a leží v kómatu v nemocnici, to je asi pro každého rodiče dosti silný šálek kávy. Ale pak už jen samá klišé o tom, jak a co dělala "kvůli synovi" a jak to v ní probudilo hravost a ochotu experimentovat... Ještě že si to mohla dovolit aspoň finančně... No, popravdě za mě ne příliš uvěřitelné. A ten konec? Prostě za mě slabší průměr - dočíst se to dalo, ale autora již znovu potkat nepotřebuji.

Na prvý pohľad je farebná obálka plná pozitívnej energie, veľa robí aj font písma, práve tu platí, že v jednoduchosti je krása. (A farebnosť má súvis aj s dejom.) A o čom je príbeh? Osamelá mama, ktorá žije len a len svojou prácu, miluje aj svojho jediného syna, avšak až keď ho zrazí auto, prehodnotí svoje životné priority. Nevnímala ho, keď sa jej snažil zdôveriť sa... Synovo prebratie sa z kómy je momentálne tým, na čom jej najviac záleží. Pomáha jej denník, kde si Ľudo písal svoje sny, zoznam zážitkov - zázrakov, ktoré si chce raz v živote splniť. (Inak, francúzske meno Luis sa mi predsa len páči o trošku viac ako toto poslovenčené, hlavne keď sa prechádza po Paríži.) Niečo je absolútne strelené a vtipné, iné jedinečné a drahé, alebo príliš odvážne, či možno aj neuskutočniteľné... ale o tom sú priania 12-ročného chlapca. Ako mamina som sa vcítila do hlavnej postavy, keď mu chce tieto zážitky splniť. Aspoň sprostredkovane, pretože teraz je chlapec v kóme a o pár týždňov ho majú odpojiť od prístrojov. Musí sa pokúsiť o zázrak. Musí sa prekonať, bude zázraky zažívať namiesto neho, ale bude mu o nich hovoriť, písať, natáčať videá, aby sa mu priblížila aspoň takto, keď to doteraz nestihla... Je to krásny príbeh. O nevzdávaní sa a aj o nájdení si cesty k tým najbližším. Hlavná hrdinka, Telma, si vďaka plnenie zázrakov zo zošita svojho syna uvedomuje a prehodnocuje vzťah nielen k nemu, k sebe samotnej, ale aj k vlastnej mame. Pretože ani babka nestojí bokom a bude Telme robiť spoločnosť. Top zážitky sú objavovanie Tokia, futbalové sústredenie, Colour Run, či chytiť matikárku za prsia, spraviť časozberné video, alebo napísať list svojmu o 10 rokov staršiemu ja. ️ Je to tak milé, že miestami som sa usmievala, miestami žasla a potom si aj zaslzila... Užite si čítanie a zasnívajte sa... Čo by boli vaše zázraky? U mňa by to boli japonské sakury v čase kvitnutia, navštíviť škótske hrady a francúzske vinice, zažiť spanie na lodi (bez búrky!) a polárnu žiaru...