Jak to bylo se zázraky

Autorka chcela odhaliť, demystifikovať a uviesť na pravú mieru rôzne mýty, legendy, záhady aj historické skutočnosti, sama sa však nevyhla mnohým mýtom, mystifikáciám, zovšeobecňujúcim zjednodušeniam, nepresnostiam a až vyslovene naivným predstavám o niektorých popisovaných veciach, predmetoch, javoch či skutočnostiach. V mnohých prípadoch som sa, miesto v anotácii sľubovaného „vysvětlení těchto věčných otazníků“, dočkal iba najrôznejších špekulácií a dohadov. S informáciami uvádzanými v tejto knihe sa možno bežne stretnúť v populárno-náučných publikáciách, periodickej tlači alebo na internete, tu sú však prehľadne zhrnuté (asi jediné pozitívum). No ako sú rôzne ich zdroje, tak je rôzna aj ich kvalita. V kapitolách venujúcich sa otázkam viery, náboženstva a biblických udalostí je samozrejme výber zdrojov podmienený autorkiným svetonázorom, čo je síce na jednej strane plne pochopiteľné, no treba si uvedomiť, že pátranie po pravde to mení na pátranie po vhodných (vyhovujúcich) informáciách. Tak napr. v kapitole o anjeloch možno pozorovať zjavnú ignoráciu, keď autorka napriek poznámke, že chápe, že sa tu má jednať o duchovné bytosti, predsa sa nimi naďalej zaoberá ako bytosťami hmotnej podstaty a ich umelecké stvárnenie komentuje, akoby sa malo jednať o zobrazovanie hmotnej skutočnosti. Vôbec, v mnohých otázkach (napr. peklo), a hľadaní odpovedí na ne, sa prejavuje autorkina neznalosť a nepochopenie predmetu jej „skúmania“. Názov publikácie je zavádzajúci (zrejme kvôli predajnosti), pretože zázrakom samotným je venovaná pomerne malá časť knihy. Čo sa zázrakov týka, autorka zjavne nechápe, čo to vlastne zázraky sú a o čo pri nich ide. Tiež ich vlastne nijako nedefinuje, čo jej umožňuje v niektorých kapitolách označovať ako zázraky javy, ktoré nimi v skutočnosti vôbec nie sú (najmä javy spájané s mágiou alebo s obyčajnými poverami) a takýmto spôsobom sa snaží dostáť zvolenému názvu svojho diela. V texte nezriedka badať príklon k irónii, výsmechu a k bulvárnosti. Možno je za tým snaha dosiahnuť isté „osvieženie“ humorným ladením, možno tak autorka chce dať najavo svoj nadhľad či dokonca pohŕdanie (napr. keď rytierske zbroje nazýva „oblečkami“), ktovie? Myslím, že svojím obsahom a jeho spracovaním sa táto publikácia nijako zvlášť nevymyká z kategórie „drby a zaujímavosti“ a tomu zodpovedá aj jej ohodnotenie.