Hus vo veľkomeste

Včera som písala príspevok o knihe Kucbelovej, kde som vyjadrila myšlienku, že občas autor píše pre svoju vlastnú terapiu. A kým u Kucbelovej a v jej Čepci to zafungovalo, tak v knihe Hus vo veľkomeste to šlo presne tým smerom, ktorým sa vydať nechcete... Ale pekne po poriadku... Jedná sa o krátky poviedkový výber, ktorý zhltnete, ako v mojom prípade, za jeden večer a ešte vám aj zostane čas na začatie nejakej inej knihy... Všetky poviedky sú o strastiplnom vzťahu matka vs. dcéra, a áno, poznáme to z iných kníh, filmov, seriálov a rôznych častí pop kultúry ale i starogréckych bájí (napríklad pozdravím takto Elektru či Niobé) Akurát v tejto knihe to nie je nič nové pod slnkom, nič, čím by sa poviedky okorenili, aby nezapadli ani prachom knižníc, ani prachom čitateľského zabudnutia. Áno, vzťahy matiek a dcér dokážu ublížiť na celý život, a snáď sa autorke týmto spôsobom podarilo zo seba dostať čo-to z tých problémov. Avšak, dúfam, že nabudúce siahne aj po väčšom formáte, a zároveň aj po iných námetoch.

Hus vo veľkomeste – Katarína Mikolášová Vydavateľstvo: Lindeni V máji sme vám v rámci projektu #mesiacsautorom predstavili autorku @katarinu a spolu sme čítali jej filozofickú knihu Hus vo veľkomeste. Táto kniha v sebe ukrýva viacero príbehov – každý z nich je osobný, otvorený a necháva čitateľovi priestor na vlastné uzavretie. Príbehy vychádzajú zo zdanlivo bežného života, no každému sa dostanú až pod kožu. Emočná. Dojímavá. Vtipná. Prekvapivá. Hlboká. Hovorí o medziľudských vzťahoch, o našich každodenných rozhodnutiach, o tom, čo robíme – alebo nerobíme – pre seba aj pre druhých. Takéto “nedokončené” príbehy som ešte nečítala, ale práve to ma prinútilo viac sa zamyslieť. Odporúčam každému, kto má rád knihy, ktoré nútia premýšľať a vnímať svet o niečo citlivejšie. Ďakujem vám všetkým za skvelé spoločné čítanie!