Elpis

V knihe ide o vyšetrovanie pokusu o atentát miláčika davu, filantropa a geniálneho vedca, ktorý sa chystal oznámiť novinku s transplantáciou mysle a tým zabezpečil ľudom večný život. Prvé dve kapitoly na mňa pôsobili tak priemerne, myslel som si, že tu máme ďalšieho obdivovateľa „Elona Maska z budúcnosti“. Ale potom sa začnú objavovať ďalšie skutočnosti a nie všetko je tak ako sa zdá. Autor dokázal celý čas dávkovať malé kúsky nezrovnalostí vo veciach, ktoré ma nútili rozmýšľať nad teóriami o tom, kto ten zločin spáchal, kto mal motivácie a prečo niektoré veci nesedia (už samotný zápletka nabáda na to aby nebolo všetko tak ako vyzerá). To musím tejto knihe uznať, vedela ako dávkovať záhady a zvraty a hlavne napätie. Dokonca som mal pri čítaní niektorých vecí pocit ako keby sledujem Akty X, proste človek tuší, že je za tým niečo viac a chce vedieť čo.

Slovenský spisovateľ Roland Oravský sa aj tentoraz vydáva na vesmírne potulky. Ľudia kolonizovali ďalšie planéty a bežne medzi nimi cestujú. Veda a technika teda neustále napredujú a niektorí vedci zájdu ďalej, ako by sa niekto odvážil snívať. Úvod je aj vďaka tomu vcelku svižný. Čitateľa totiž privíta scéna, v ktorej dôjde pravdepodobne k pokusu o vraždu. Na nasledujúcich stránkach sa však tempo na dlhšie spomalí. Autor sa totiž rozhodol predstaviť jednotlivých aktérov. V tomto smere ide o pomerne komorné rozprávanie. V hlavných úlohách vystupuje vyšetrovateľka Mingová, podporučík Kimairikos a vedci Chaznati Amrita a Ragon Antideus. Tých dopĺňa skromný komparz. Čitateľ sa o nich dozvedá najviac prostredníctvom ich konania. To majú sprostredkovať aj rôzne čiastkové dejové odbočky, ktoré sú miestami možno až príliš rozvláčne. No postupom strán sa ukazuje, ako presne všetko so všetkým súvisí. Prvá tretina, a nielen tá, je takisto odborne informačne nasýtená. Oravský si dáva záležať na tom, aby čitateľovi vysvetlil všetky diagnózy, ich prejavy, liečenie a či niečo je alebo už nie je možné z hľadiska medicíny. Podobnú pozornosť sa snaží venovať aj niektorým technickým vychytávkam. No nepristaví sa pri všetkom, takže niekomu možno ostane pár nezodpovedaných otázok. Tie však nijako neovplyvňujú zážitok z prečítaného, lebo skrátka nie sú až také dôležité pre budovanie zápletky. Tú podporuje najmä stupňovanie napätia, ktoré je zo začiatku veľmi pozvoľné. Tempo začne byť dynamickejšie až v druhej polovici knihy. Vtedy už sú na pomyselnom stole položené všetky premenné a čitateľ si môže začať skladať mozaiku toho, čo sa asi deje. Pribudne aj niekoľko akčnejších a napínavých momentov. Tiež sú odhalení ďalší možní páchatelia a ich motivácia. Všetko prispieva k rýchlejšiemu otáčaniu stránok a keď príde vyvrcholenie, je do veľkej miery prekvapivé. Jednotlivé vysvetlenia sú vystavané z menších a väčších odhalení. Mnohé sú však nakombinované tak divoko, že sú už na hranici uveriteľnosti. To vrhá negatívne svetlo aj na konečné rozuzlenie. Na prekážku sú aj niektoré zbytočne dlhé scény. Autor sa občas až príliš snažil, aby mu čitateľ porozumel. Následkom toho sú zbytočné dialógy vyslovene o ničom. Toto všetko nezmyselne naťahuje text. Pritom výpovednou hodnotou niektorých dlhších častí sa mnohokrát ukázala jediná krátka informácia. V tomto svetle potom viacero scén pôsobí, že sú v knihe zbytočne a čitateľ by sa bez nich hravo zaobišiel. Román Elpis ponúka pomerne dobre rozvrhnutý kriminálny triler. Čitateľ dostane neservírovaných veľa teórií a takisto veľa dôkazov. Iste teda nebude mať núdzu o vlastné teórie o tom, čo sa v románe deje. Na prekážku môže byť pomalý rozjazd a miestami rozvláčny text. Tieto nedostatky do určitej miery kompenzuje dobrá gradácia napätia.