Ztracen v džungli

Já jsem dost opatrný člověk, takže se mi na ty kluky dost těžko kouká jinak než jako na neskutečně nevděčná jelita, co ve snaze objevovat svět málem zahodila své životy jen aby viděla džungli a v ní jedovatý hady, mravence velký jak náklaďáky a další zvířátka, který by člověk vlastně ani vidět nechtěl. na druhou stranu ale taky dokážu pochopit, že ne všichni jsme stejní, a že někdo holt potřebuje ke štěstí skoro umřít. No a když už tam v té džungli byli, tak můžu říct, že se s tím popasovali celkem dobře. Yossiho odhodlání žít bylo skoro až neuvěřitelné a Kevinova neoblomná touha Yossiho najít a zachránit byla víc než obdivuhodná. Fajn knížka.

Príjemne svižne napísané džungľové survival dobrodružstvo s uveriteľnými, sympatickými postavami. Samozrejme s výnimkou mrazivého Karla, ktorého počínanie je dodnes v tomto skutočnom príbehu veľkou záhadou. Zrejme by sa k jeho rozhodnutiam a celkovému správaniu vedeli najfundovanejšie vyjadriť psychiatri, pretože toto asi normálny, zdravý jedinec neurobí. Ale fakt ťažko povedať, či šlo o peniaze, chorobu duševného charakteru alebo to bol proste len hajzel a bláznivý vetroplach, ktorému záležalo iba na sebe. Mrazí ma z predstavy, že čosi podobné nevyviedol prvý a ani posledný raz. Karl je v knihe popisovaný (vo filme ho skvele hral Thomas Kretschmann alias dobrý nácek z Pianistu) človek, ktorý všade bol, všetko videl, na všetko poznal odpoveď a na každého pozeral tak trochu ako na menejcenného, ale na náročnú túru do pralesa si vzal topánky, ktoré sa mu po pár dňoch rozpadli. Dobrodružná atmosféra sa čochvíľa premení na pravú, nefalšovanú nočnú moru. Problém knihy je len v tom (a za to ona samozrejme nemôže), že ak ste videli film s Danielom Radcliffeom (ja už dva razy), tak vás nemá čím prekvapiť, keďže oproti filmovému spracovaniu nepredstavuje žiadnu pridanú hodnotu. Paradoxne si kniha drží dobrý drajv skôr v prvej polovici, než v druhej, kedy sa dočkáme plnokrvného (doslova) džungľového survivalu s hadmi, riekami, Indiánmi, zraneniami, pojedaním hnusných vecí, červami, mravcami, blatom, zápalmi, hnismi, jaguármi, opicami, perejami, strhnutým mäsom, sršňami a obdobnými veselosťami, tak paradoxne práve vtedy príbeh upadá do istej formy letargie a monotónnosti. A ešte staré dobré halucinácie, to už som ozaj pretrpel, ale trvalo to našťastie krátko. A úplne som nepochopil, prečo mu trvalo tak dlho, kým o tom napísal.