Život Vernona Subutexe 3

Tento díl je nejslabší, trochu mi zkazil jinak výjimečný zážitek z prvního (zejména) a druhého dílu. V knize přibyly nové postavy a kupa politických úvah, hlavně v souvislosti s útoky na Charlie Hebdo a Bataclanem. Komunitu zformovanou kolem Vernona a jejich slavné "konvergence" jsem autorce tak nějak nežrala, ale budiž.... chvílemi v textu stále byla ta svižnost, dramatičnost, trefné zachycení dnešní doby a nálad ve společnosti..Vše to, co jsem si oblíbila v prvních dílech. Přišlo mi ale, že kniha chytla dech až někde za půlkou, kdy se děj stočil zpátky k Dopaletovi. Konec úplně marný, to nemuselo být. (MALÝ SPOILER) Autorka mi přišla bezradná, když tuto celkem realistickou sérii zakončila na (téměř) sci-fi notu, dočetla jsem jen s nechutí. Jsem zvědavá na další komentáře..:)

,,Neříká, co si myslí. Myslí si, že o nikoho se nedá opřít. Nic nevydrží. Žádná parta. Že to je to nejtěžší, co člověk musí pochopit. Že to, co se děje, si jen pronajímáme, nikdy to nevlastníme. Keby som mala trilógiu Život Vernona Subutexa hodnotiť ako celok, jednoznačne by som ju odporúčala ako jedinečnú sondu do súčasnej francúzskej spoločnosti. Virginie Despentes prostredníctvom plejády postáv majstrovsky odhaľuje najrozmanitejšie vnútorné pochody rôznych typov osobností a ich reakcie či už na vlastné životné trampoty alebo na aktuálne politické dianie. A tiež vzdáva hold nesmrteľným hudobným legendám. Avšak zatiaľ čo prvý diel ma strhol tiež výdatným dejom a drsným humorom, a ten druhý, dejovo už balanasujúci na hranici absurdna, mal stále tú skvelú undergroundovú atmosféru, tretí diel sa mi zdal o niečo slabší, chvíľami takmer nudný a akosi aj zbavený emócií. A to je veľmi zvláštne, pretože záverečný diel sa odohráva vo veľmi pohnutej dobe - po teroristických útokoch v Paríži v roku 2015. Nemyslím si, že by mi prekážalo výrazne depresívne ladenie románu autorky, ktorá ma predtým vedela rozosmiať. Skôr som mala pocit, že všetko, čo chcela o svojich postavách povedať, už povedala v predchádzajúcich dieloch a že tento posledný pôsobí skoro nadbytočne. Navyše Vernon sa mi len potvrdil ako najmenej zaujímavá postava zo všetkých. Možno by som rada nahliadla do knihy, ktorú písala Lydia Bazooka o slávnom zosnulom spevákovi Alexovi Bleachovi, a o jeho bývalej, tiež už zosnulej láske Vodke Satane, s ktorými sme nikdy nemali tú česť a vedeli sme o nich len od ostatných, hoci práve ich príbeh by stál za pozornosť. Ale chápem, že všetky tieto vedľajšie zápletky mali zostať vedľajšími, aby nadovšetko vynikol Paríž. Metropola, o ktorej si niektorí ľudia spriadajú nereálne, romantické sny a iní ju vidia ako smradľavé mesto plné hnusných ľudí. A možno sa všetci mýlia. Tú rôznorodosť ťažko i v románe obsiahnuť, ale Despentes sa to z veľkej časti darí. Zažijeme Paríž nebezpečný, doráňaný, beznádejný, a predsa poskytujúci nádej, že sa tam nájdu ľudia, tak odlišní, že to viac ani nejde, ktorým na sebe bude záležať.