„Ja za nič nemôžem,“ úporne a zúfalo som premýšľal, „mám diplom, pätnásť skúšok na jednotku. Ešte tam vo veľkomeste som zdôrazňoval, že chcem ísť za asistujúceho lekára. Ale nie. Oni sa len usmiali a vraveli: ‚Zvyknete si.‘ Ďakujem pekne. A keď privezú prietrž? Vysvetlite mi, ako si na ňu zvyknem! A hlavne, ako sa bude cítiť pacient s prietržou v mojich rukách!? Bude si zvykať na druhom svete (a po chrbte mi prebehol mráz)...“ Kniha je súborom 8 poviedok napísaných z pohľadu začínajúceho lekára, ktorého hneď po škole umiestnili do zabudnutej ruskej dedinky. Bulgakov čitateľovi sprostredkuváva cenné svedectvo o medicíne vtedajšej doby, spolu s opisom mentality vtedajšej dedinskej spoločnosti. To, čo dnes robia špecialisti po niekoľkých rokoch atestácie, musel vo vtedajších pohnutých časoch na vlastnú päsť robiť čerstvý absolvent, bez akejkoľvek pomoci či odborného vedenia. Vtedy obávané choroby ako difterický krup či syfilis už dnes vďaka vakcinácii či antibiotikám nie sú ani zďaleka takým strašiakom, čítanie o ich dobovej liečbe bolo ničmenej veľmi zaujímavé. Najpodmanivejšou je však záverečná kapitola, v ktorej (zrejme aj kvôli vlastnej závislosti) autor veľmi vierohodne opisuje prepadnutie morfiu a následný rozpad osobnosti v dôsledku závislosti. Pre ľudí pohybujúcich sa v kruhoch medicíny pôjde rozhodne o zaujímavé čítanie, už len kvôli konfrontácii vtedajších a súčasných lekárskych postupov. Myslím však, že kniha je napísaná tak pútavo, že má na to, aby oslovila a zaujala aj "laikov".