Vládca vlkov

Trošku jiná mytologie - slovanská, do života smrtelníků vstupují pohanští bohové a jejich vlastní zájmy, k jejichž prosazování používají lidské hrdiny. Četlo se to dobře, příběh měl několik dějových zvratů. Dle mého mínění Sapkowského Zaklínač je trošku o něčem jiném, takže jsem se nesoustředila na srovnávání. Je tu spousta krve, vnitřností a krutosti, ale tak svět není veselé místo. Kromě hlavního hrdiny, který je sice silný, ale není nezranitelný a jehož předchozí život je odhalován postupně, jsou tu i ženské postavy. Tyto ženy jsou zdatné, nezávislé a hrdé, ale přesto se rády opřou o mužnou hruď a jsou vděčné za silné pomocné mužské ruce, což se mi líbí. Knížku jsem si schválně koupila ve slovenštině, když se jedná o slovenského autora, takže už pár dní se mi hlavou honí myšlenky ve slovenštině a občas aj tak hovorím. :-)))

Dlho som obchádzal epickú fantasy domácich autorov. Povedal som si, prečo nie? Nastal čas. Začínam toľko ospevovaným Červenákom. Tu sú teda moje dojmy z mnou prečítanej prvej knihy od neho. Beriem do úvahy fakt, že Vládca vlkov je dielo z jeho rannej tvorby. Knižka, ktorú som držal v rukách je tá krátená, v slovenskej verzii a podľa autora v mnohom vylepšená od tej pôvodnej českej. K samotnému príbehu sa je asi zbytočné vyjadrovať. Ten je pomerne jednoduchý a priamočiary. Čierny Rogan tu spozná svoj pôvod, svojho vlčieho druha aj ostatných druhov v zbrani. Príbeh je vsadený do nie veľmi prebádaného historického rámca približne 8. storočia, teda obdobia, kedy Samova ríša bola už dávnou minulosťou a tá Veľkomoravská zatiaľ len čaká na svoj dejinný výstup. Obdobia, kedy už zbytky Avarov dostávajú na frak z franskej aj slovanskej strany. Knižka má niekoľko pozitív a niekoľko negatív. V prvom rade vďaka za tú slovanskú mytológiu a aj nosný príbeh by ušiel. Svarog, Perún, Veles, Morena boli o.k. Negatívum vidím predovšetkým v nedostatočne spracovaných dialógoch. Približne v prvej polovici knihy sa autor ešte snaží ako tak držať na uzde a používa v nich predpokladanú dobovú komunikáciu, i keď sa nevyhne moderným novotvarom. V druhej polovici však už používa moderný slang a pejoratívne výrazy len taký hukot. Nedáva si pozor na výrazy ako napr. „smrdí mu z huby ako zo žumpy“. Predpokladať totiž, že Slovania z 8. storočia poznali nejakú žumpu, keď bývali v polozemniciach o rozmeroch 2,5×3,5m, to už môžeš rovno predpokladať, že mali splachovacie záchodky a pisoáre… Do očí ma udrelo božstvo Chors. Červenák už ako druhý slovenský autor (chronologicky prvý) mu prisudzuje ženské pohlavie, lesbické sklony a slovanský pôvod. Toto božstvo mesačného svitu je spomínané len v niekoľkých zmienkach v ruskojazyčných zdrojoch. Už podľa názvu sa predpokladá, že je neslovanského pôvodu a na územie Slovanov importované pravdepodobne zo semitského alebo turkického prostredia. Bolo to pravdepodobne božstvo chtonického charakteru, vyznávané vyznavačmi mesiaca. Slovania vyznávali slnko. A dostalo sa k nám možno cestou zajatých nepriateľov. Keď už som u tých nepriateľov, pôvodní Slovania nepraktizovali otrokárstvo (otázne je to u Variagov, čo boli ruskí Vikingovia) a traduje sa, že po odrobení určitých prác sa zajatý nepriateľ stával slobodným a mohol si vybrať, či chce zostať alebo odísť. Červenákom spomínané ľudské a zvieracie obete sú veľmi otázne. Toľko moje výhrady… Chápem, že knižka nie je faktografická ale ľahký dobrodružný román Conanovského strihu a autor si preto môže ľubovoľne priohnúť fakty, božstvá aj udalosti. V tomto ohľade som docela zvedavý, aké budú ďalšie diely s Roganom ale aj autorove ságy z novšieho obdobia. Zatiaľ sa s hodnotením držím pri zemi a hodnotím subjektívne zhovievavo ako dobré nenáročné čítanie…

Slovensko nepotrebuje Conana, už má svojho Rogana! Čítané druhýkrát. OK, už tam nebol ten wau efekt ako prvý raz, ale túto plnokrvnú fantasy jazdu som si vychutnal. Tu sa nekecá, tu sa koná, vážení! Juraj pôsobivo sprítomnil slovanský svet už takmer zabudnutých bohov, besov a prízrakov.

Vládca vlkov je literárne prekvapenie a debutový titul úspešného Slovenského spisovateľa Juraja Červenáka. Ako jedna z mála kníh od Slovenského spisovateľa ma dokázala nielenže zaujať, ale som ju rovno prečítal na jeden záťah. Príbeh spája prvky histórie, fantasy so Slovanskou mytológiou s hrdinom, ktorý sa až nápadne podobá na Barbara Conana. V skratke dej pojednáva o Čiernom Roganovi, ktorý sa z bojom vracia do svojej domoviny, kde zisťuje, že si v jeho okolí postavili Avari nedobytnú pevnosť, v ktorej skrývajú poklad nevýslovnej hodnoty, no dostať sa do jej útrob nie je vôbec ľahké. Na cestu sa vydáva spolu so zaklínačkou Mirenou a ďalším navrátilcom z vojny - Velemírom. Počas putovania narazí trojica na nejednu prekážku v podobe bájnych bytostí z povestí starých Slovanov, no okrem toho sa začne odhaľovať Roganova história a motív jeho púte, kedy príbeh odhaľuje že jeho cesta za pomstou nemusí byť priamočiara, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Na to, že to bol prvý román pána Červenáka sa kniha čítala veľmi dobre, i keď som sa miestami zasekával kvôli viditeľným skracovaniam v príbehu z dôvodu zdramatizovaniu deja. Ak vám, ale nevadí podobné zasadenie alebo "Tolkienovskejší" narratoring, potom si knihu veľmi užijete. Nájdete v nej nejeden zaujímavý námet a výsmech nejednému kultovému fantasy, kedy postavy začnú robiť absolútne odlišné veci, než na ktoré ste ich odhadovali, no zároveň vám to autor náležite vysvetlí. Jedna z mála (ak nie dokonca jediná) Slovenská kniha, ktorá stála za všetky moje peniaze. Knihu som kupoval naslepo a vôbec toho neľutujem. Prvý diel trilógie môžem teda s čistým svedomím jedine odporučiť.