Vláda šílenství

Vláda šílenství je o niečo drsnejšie pokračovanie... ale stále má v sebe mnoho zábavných okamihov. Vo svojej podstate to má v sebe takú podprahovú fraškovitosť. Rezkin, ktorého mnohí stále vnímajú ako dokonalého džentlmena, ochrancu a múdreho spoločníka, je v podstate niekto, kto sa neštíti urobiť nič. Ale v rámci istých medzí. Lebo aj keď sa nekamaráti s emóciami a v podstate im stále nerozumie, má istý kódex cti. Napriek tomu sa ale dostáva do mnohých melodramatických situácií. Ktoré už mierne prerastali do hystérie. (Mňa osobne melodráma vo väčšom rozsahu nejako výrazne neberie, tak som rada, že takto ladených okamihov tu bolo nakoniec skromnejšie.) Pomaličky sa ale začína odhaľovať, o čo vlastne ide. Kto je možno Rezkin, aká je jeho úloha a hlavne ako sa prepracuje k tomu, že by ju eventuálne mohol aj raz splniť. A toto všetko je pritom v srdci mnohých zložitých mocenských hier, intríg a šachových partií sivých eminencií. Takže je to o niečo ponurejšie a drsnejšie. Ale plné prekvapivých momentov. Dej sa ale posunul len nepatrne, ale tak je to rozhodne lepšie. Pretože podobné zápletky si vyžadujú svoj čas a priestor a hlavne pevné základy. A to všetko som dostala. No a k tomu Rezkina. Falošného hráča takého nadaného, že nikdy netuším, čo zase vytiahne z rukáva. Raz zachraňuje kačičky z močiara a inokedy ako mafiánsky overlord dozerá na fungovanie svojho podsvetia. A túto nepredvídateľnosť si dokonale užívam.

Miluju! Je to opět napínavé a jednoduché v tom nejlepším slova smyslu. Trochu mi tam vadilo opakování jednoho konkrétního slova, ale ke stylu autorky a příběhu se nakonec docela hodí