Po smrti svojho otca Federìho sa rozprávač vydáva po stopách života tohto rozmarného a impulzívneho muža, cez deň železničného robotníka a v noci maliara. Najstarší syn vo svojich spomienkach na otca a detstvo strávené v tieni jeho nálad a rozmarov odkrýva rôzne otázky ľudskej existencie. Určujú náš život vonkajšie okolnosti? Alebo sa na ne iba vyhovárame? Federì sa celý život tváril ako obeť svojho nízkeho pôvodu, pre ktorý sa nikam nedostal, bol človek, ktorý vláči manželku a deti ako bremeno, brániace preraziť mu vo svete umenia. Svojimi výbuchmi a urážlivosťou určuje život celej rodiny. A čo rodičia, dokážu deťom odovzdať svoje hodnoty alebo sa deti musia voči nim vymedziť a tak nájsť vlastnú cestu? Syn neznáša otcove poznámky o ženách, o sexe, jeho svetácke, arogantné správanie, a preto sa rozhodne, že nikdy nebude taký, že bude robiť presný opak. A tak mu otec určuje život, aj keď s ním už nie je. Retušovaním vrstiev spomienok syn postupne otvára okná do svojej minulosti v byte na Via Gemito, kde žil obklopený veľkou rodinou, a prežíva tak svoje detstvo poznačené úzkosťou, rešpektom a strachom, ktoré v ňom Federì vzbudzoval. Barokové rekviem za otca, ktorý odmieta úplne zomrieť, nasiaknuté neapolským temperamentom.