Silne emocionálny príbeh ženy, ktorá v návale pnutia života ukončila všetko "slovenské" a v znamení hesla, že zmena je nádej, sa vybrala do Írska zarobiť, ale hlavne nájsť samu seba. Typický žensky napísaný román autorky z Košíc rozpráva o všetkom čo ju stretlo a neminulo na jej životnej púti sebapoznávania - láska k zadanému mužovi, potrat, všemožné druhy citového upírstva a príkoria zo strany zamestnávateľov. Autorka pútavo približuje typický írsky naturel, ako aj drsnú írsku prírodu a formou autobiografického vyznania s hlbokým citom popisuje, ako sa s ním ona i jej slovenské kamarátky popasovali. S témou sa vysporiadava z hĺbky milujúcej duše, uvedomujúc si pritom, že často upadá do tragikomickej polohy. Dokáže sa v ďalekom upršanom a zelenom Írsku vymaniť z metastáz zakázanej lásky, kvôli ktorej opustila domov? Števa Opremčáková je jednou z tých, ktorá odmieta žiť opatrne a s dôsledkami životných sált sa vysporiadava rovnako kaskadérsky. Bola autorkou projektu azylového domu pre bezdomovcov a potom aj sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Tieto projekty navzdory odporcom, za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej, uviedla v Košiciach aj odvážne do života.