Ak by som mala spomedzi všetkých diel slovenských klasikov vybrať jedno, ktoré na mňa zapôsobilo najviac, boli by to práve Tri gaštanové kone. Peter a Magdaléna sú pre mňa osobne najkrajšie postavy, s akými som sa v dielach povinnej literatúry stretla. Sála z nich morálna sila, nevinnosť a čistota, prostredníctvom ktorých sa aj v najťažších situáciach rozhodujú podľa svojho svedomia a Božích prikázaní. Výrazná kresťanská symbolika a biblický akcent povyšujú túto útlu knihu na novú úroveň a prinášajú silné posolstvo. Posolstvo manželskej vernosti, obety a úplného odovzdania sa do vôle Najvyššieho. Pretože ak všetky svoje starosti zveríme Jemu, naše utrpenie nebude márne. Som vďačná Margite Figuli za klenot, ktorý priniesla do pokladnice našej národnej literatúry a ktorý sprostredkúva aj nám - ľuďom informačného veku - hodnotu tradície, kresťanskej kultúry, pôdy otcov a rodnej hrudy, ktorá nás všetkých živí!

Podľa mňa je to jedna z kníh, ktorú by som zaradil medzi najlepšie diela v rámci slovenskej literatúry. Čítalo sa mi to jedným dychom. Myslím si, že ide o knihu s dobrým príbehom, vhodne a presne vykreslenými postavami, zápletkou s láskou, zaujímavou myšlienkou spojenou aj s negatívnymi pasážami v knihe, ktoré nie každému sadnú a tiež s prepojením na tradičnú vieru spájanú so Slovákmi.