Videnia Anny Kataríny Emmerichovej (1774 – 1824), ktoré sa zachovali vďaka Clemensovi Brentanovi, nesú pečať jej rýdzej prostorekosti. Sama si túžobne priala, aby boli zapísané, zozbierané a sprostredkované ostatným ľuďom. Uvedomovala si, že obrazy a výjavy z dejín spásy, ktoré videla, vedú ku Kristovi, ktorý podľa slov apoštola Pavla je odrazom neviditeľného Boha. Tajomstvá Starého zákona patria vôbec k prvým videniam, ktoré mladá Anna Katarína dostala. Hovorí: „Keď som mala asi päť alebo šesť rokov a premýšľala som nad prvým článkom katolíckeho vyznania viery: ,Verím v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zemeʻ, dostalo sa mi rôznych videní o tom, ako boli stvorené nebo i zem. Uzrela som pád anjelov, stvorenie zeme i raja, stvorenie Adama a Evy i hriech prvých ľudí. Z evanjelia a zo Starého zákona som si nikdy nepotrebovala zapamätať konkrétne state, lebo po celý život som ich videla na vlastné oči.“ Práve videnia Anny Kataríny Emmerichovej nám dokážu priblížiť niektoré, často až nezrozumiteľne a cudzo znejúce posolstvá zo Svätého písma. Vizionárka nechce nikoho presvedčiť, chce len svedčiť. Sprostredkúva a ukazuje nám živé obrazy, neustále zdôrazňuje slová: „A uvidela som...“ Knihe bol v pôvodnom nemeckom vydaní udelený Imprimatur.