Smrť na Zlatých

Prípady Kornela Karoviča – 2. diel Opäť som raz načrel do našich luhov a hájov a rozhodol sa zoznámiť s tvorbou Petra Gašparíka, ktorý, okrem iného, píše krimi príbehy – jeho séria Prípady Kornela Karoviča má zatiaľ štyri diely… „Každý človek na svete má v minulosti veci, ktorých sa bojí. A oveľa viac ako svedomia sa bojí toho, že sa ich dozvedia ostatní.“ Osud sa so mnou pohral tak, že sa mi nepošťastilo spoznať Kornela cez jeho prvý prípad (Šelmy a hyeny), ktorý autor vydal pod pseudonymom Peter Tigrov, ale po skúsenosti s dvojkou to musím bezpodmienečne napraviť. Kornel nie je Rambo a ani superhrdina, žiadny Columbo – je to „obyčajný“ fotograf z jedného bulvárneho plátku so svojimi osobnými problémami, pričom sa nechtiac ocitne pri smrti mladého muža na Zlatých pieskoch. „Stať sa súčasťou príbehu, ktorý sa začína vraždou, znamená vyzdvihnúť si lístok na predstavenie s otvoreným koncom a bez jasného scenáru.“ Nikdy som v tejto bratislavskej oblasti nebol, takže žiadna nostalgia, ale pre mňa je kratučká kniha (iba 126 strán) Smrť na Zlatých milým prekvapením. Veľmi sympatický štýl, ktorý mne osobne sadol od prvých riadkov. Priznám sa, že po prečítaní 1. kapitoly som sa k nej okamžite vrátil a dal si repete. Ak ma pamäť neklame, tak toto sa mi ešte nestalo. „Vieš, čo je to CSc.? ... Niečo ako dnešné PhD.? ... Veru tak. Volá sa to kandidát vied. A mimochodom, bez skúšky z marxizmu-leninizmu to neurobil nik. ... Tak, ako dnes nikto neurobí štátnicu bez totálnej viery v liberálnu demokraciu.“ Výborné! Verím, že sa mi pošťastí dostať k prvému prípadu. Ak nie, tak trojka – Smrť v Štiavnici – to v blízkej budúcnosti istí.

Kniha na pár hodín (skoro doslova) čítania. Dojmy? Ako by som to povedal... Nápad celkom fajn, aj forma celkom fajn, no príde mi to všetko také plytké. Chýba tomu napätie, poriadne rozpracovanie postáv, prostredia. Prišlo mi to skôr ako hrubý náčrt krimi-románu, ktorý však autor nedopísal. Škoda. Takto je to len 50% zážitok.