Řvi potichu, brácho

Myslím, že táto kniha je najlepšia z YA literatúry, ktorú som doteraz prečítala. Autorka veľmi prepracovane a autentický opísala nielen život chlapca s autizmom, ale hlavne dopady na vzťahy v rodine a v spoločnosti pri tomto druhu postihnutia. Chlapec uzatvorený vo svojom svete, nevnímajúci okolie svojimi záchvatmi úzkosti prerástajúcimi do agresivity tyranizuje  predovšetkým svoju matku a sestru, ktoré mu oddane podriadzujú a často pri tom i riskujú svoj život. Materská láska s tou súrodeneckou tu nepoznajú hranice... Príbeh v čitateľovi vyvoláva rôzne otázky, na ktoré sa veľmi ťažko hľadajú odpovede. Jediné, čo mne osobne nešlo dokopy s realitou bol vzťah hlavnej hrdinky so spolužiakom s aspergerom, ktorý postupne prerástol hranice priateľstva... tomu som akosi nedokázala uveriť.

Příběh Jeremiáše mě skutečně dojal,velice dojemný příběh o autistickém chlapci.Taky jsem obdivovali maminku,jak zvládala tuto těžkou situaci.Moc hezky napsané, a velice hezká ilustrace. Doporučuji přečíst.