Asi je škoda, že som túto knihu nečítal v dobe vydania (a že som vtedy ešte čítal veľa a často), bo takto mi vo svetle prežitého nepríde až tak šokujúca. Čo sa však zmení, ak si človek uvedomí, že bola napísaná roky pred tým, ako tu bolo Mečiarsko, Cyklistan, Ficília... V každej etape sme Raczov stretávali, či videli na obrazovkách či stránkach magazínov. Páčilo sa mi aj použitie postáv zo starších poviedok, ktorých životy tu pokračujú v nových časoch. Asi je čas dočítať celú trilógiu.

Zozačiatku mi mierne vadila na mňa trochu príliš karikaturizujúca štylizácia, kvôli ktorej príliš nefungovala komplexnejšia psychologizácia postáv. Prirýchly kariérny postup Rácza (z úplnej nuly na vrchol sa dostal prakticky za 1-2 strany, stačilo mu raz zavzdorovať vedeniu, v realite by ním podľa mňa riaditeľ rýchlo zatočil - kurič predsa nebol úplne nenahraditeľný), šialená postava eskymáckeho riaditeľa, sex so psom na videu a podobne. Pišťánkovi zrejme bola dôležitejšia braková, groteskná estetika ako realistickejšie dokumentovanie doby. Napokon som si však na jeho štýl zvykol a ku koncu sa dostavila aj akási katarzia a cítil som v tom aj výpoveď o mečiarovskych 90tkach. Takže koniec koncov palec hore, Rivers je určite z tých lepších slovenských porevolučných počinov.