Pokrevní sestra

Keď tri dievčatá vyrazia jedného júnového dňa do školy, ani ich len nenapadne, že sa ich životy v okamihu navždy zmenia, keď jedno z dievčat zomrie. Čo sa stalo? O 15 rokov neskôr jedno z dievčat, Alison, lektorka výtvarných kurzov, objaví ponuku viesť hodiny vo väzení. Druhé dievča, Kitty, po ťažkom úraze, kedy došlo k poškodeniu mozgu, žije v ústave. Kniha je písaná z pohľadu oboch dievčat, ale ani jedna pasáž na mňa nepôsobila hodnoverne. Najmä v kapitolách z pohľadu Alison, ktorá prijala prácu vo väzení, si pre nás autorka pripravila množstvo nezmyslov o fungovaní a postupoch práce. Nie som znalec, ale myslím, že takýmto spôsobom to tam určite nefunguje. Rovnako aj jej zmýšľanie bolo miestami pritiahnuté za vlasy, aj keď chápem, čo všetko si musela prežiť. Na druhú stranu bol zaujímavo popísaný pohľad postihnutej Kitty, jej myšlienkové pochody a nepochopenie jej okolia. Tu nám ale autorka takisto popísala situácie, pri ktorých sa mi zdvíhalo obočie. Po sľubnej anotácii, ide pre mňa o príliš prekombinovaný a zamotaný príbeh plný otázok, tajomstiev a napínavých situácií, ktoré sa síce vďaka kapitolám z minulosti postupne odkrývajú, ale napriek rôznym prekvapeniam, ako celok na mňa kniha nepôsobila uveriteľne. Ponúkla ale pekné myšlienky o činoch, ktoré spáchame a vyrovnávaní sa s dôsledkami a načrtla aj komplikovanosť vzťahov medzi súrodencami. „Přetvářka je tak trochu jako alkohol. V malém množství neškodí. Ale příliš velké množství dokáže zkreslit vnímaní.“ „Když jde o sestry, jde láska ruku v ruce s nenávistí. Jste si tak blízké, jak si jen dvě lidské bytosti můžou být. Pocházíte ze stejného lůna. Ze stejného prostředí. I když jste jinak jako oheň a voda. Proto to tak bolí, když je na vás sestra zlá. Je to, jako kdyby se část vás samých obracela proti vám.“

Kniha byla napsána jinak než jsem zvyklá. Pasáže ve vězení mě nebavily. Oslovení milence pan Olověný - hrůza.Jinak pak se to četlo dobře.