Nepamätám sa, žeby som niekedy rád čítal rozprávky, toto obdobie som preskočil a rovnými nohami skočil priamo do vôd (vlastne strán a textu, lenže slovo "vôd" znie tak pekne) dobrodružnej literatúry a zostal som jej po predlhé roky verný. Lenže sem-tam sa mi nejaká rozprávka dostane do rúk a prečítam si ju. Takže klasika zo Zlatého fondu SME bola pre mňa neznáma (ani pána spisovateľa som nepoznal a po prečítaní sa môžem vyjadriť celkom pochvalne o napísanom rozprávaní, ktoré ani rozprávkou nie je, skôr takým rozprávaním s mravoučným zakončením.